Fytoestrogény v bylinkách: mechanizmy účinku + 17 najúčinnejších rastlín

1,1K

Predstavte si prírodné molekuly, ktoré sa tvária ako ženské hormóny. Znie to ako scifi, ale práve takto fungujú fytoestrogény v bylinkách – fascinujúce rastlinné látky, ktoré naši predkovia poznali celé stáročia a v posledných rokoch si získavajú aj pozornosť vedy.

Čo sú fytoestrogény v bylinkách

Fytoestrogény sú prírodné zlúčeniny, ktoré sa svojou chemickou štruktúrou aj účinkami podobajú ženskému hormónu estrogénu. A hoci sú to len nedokonalé „rastlinné kópie“ estrogénu, dokážu v tele vykonávať skutočnú prácu. Môžu pomáhať pri ťažkostiach, ako sú návaly tepla, poruchy menštruácie, bolesti kĺbov a prsníkov, zmeny nálad, depresie alebo pri problémoch so sústredením a pamäťou. Oceňujú to najmä ženy v období klimaktéria (perimenopauzy).

Sily fytoestrogénov sa netreba báť. Ich účinnosť je zvyčajne 10- až 10 000-krát nižšia než u estradiolu, najsilnejšieho ženského estrogénu. V skutočnosti sa bežne vyskytujú v potravinách, ktoré denne konzumujeme. 

Jemnú, ale účinnú podporu hormonálnej rovnováhy v období menopauzálneho prechodu prinášajú najmä vo forme doplnkov stravy, ktoré sú koncentrovaným zdrojom týchto látok. Sú obľúbené najmä preto, že pôsobia prirodzene a bez dramatického zásahu do organizmu.

Fytoestrogény tvoria pestrú skupinu látok. Rôzne rastliny obsahujú rôzne typy fytoestrogénov, ktoré sa líšia štruktúrou, silou estrogénového pôsobenia aj mechanizmom účinku. Jednoducho povedané, každá rastlina pôsobí inak. Rovnako rozmanité sú aj ich účinky na ženský organizmus. To je dôvod, prečo sú reálne skúsenosti s užívaním fytoestrogénov tak odlišné.

V nasledujúcej časti sa pozrieme na najznámejšie fytoestrogény v bylinkách, aké konkrétne látky obsahujú a pri akých ťažkostiach môžu potenciálne pomôcť.

17 najznámejších byliniek s fytoestrogénnymi účinkami

1. Chmeľ (Humulus lupulus)

Vedeli ste, že obyčajný chmeľ – ten istý, ktorý dodáva pivu typickú horkosť – obsahuje najsilnejší známy fytoestrogén? V jeho šišticiach (samičích súkvetiach) sa nachádza látka 8-prenylnaringenín (8-PN), ktorá má až stonásobne vyššiu schopnosť viazať sa na estrogénové receptory v porovnaní s inými rastlinnými fytoestrogénmi. Vďaka tomu dokáže pomerne efektívne napodobniť účinky estrogénu v ženskom tele^{1, 2}. 

8-PN sa prednostne viaže na receptor ERα, ktorý zohráva dôležitú úlohu napríklad pri regulácii telesnej teploty. Klinické štúdie³ ukázali, že extrakty z chmeľu môžu pomôcť zmierniť návaly tepla a nočné potenie v menopauze. Sľubné výsledky priniesol aj vaginálny gél s obsahom 8-PN, ktorý zlepšil sexuálnu funkciu u žien po menopauze s účinkom porovnateľným s estradiolom⁴.

Chmeľ^🛒 však ponúka aj niečo navyše. Okrem 8-PN sa v chmeli nachádzajú aj ďalšie flavonoidy s farmakologickými účinkami, ako sú 6-prenylnaringenín, izoxantohumol či xantohumol. Tieto látky môžu prispievať k zmierneniu príznakov depresie, úzkosti, stresu⁵, a zároveň podporujú kvalitnejší spánok⁶.

2. Ďatelina lúčna (Trifolium pratense)

Ďatelina lúčna^🛒 je jedným z najznámejších zdrojov fytoestrogénov. Využívajú sa najmä jej kvitnúce nadzemné časti, z ktorých sa pripravujú extrakty (kapsuly, tablety, tinktúry) alebo čaje^🛒. Ďatelina obsahuje viaceré fytoestrogény^{7,8, 9} zo skupiny izoflavónov, najmä genisteín, daidzeín, formononetín a biochanín A .

Výskumy naznačujú, že extrakty z ďateliny lúčnej môžu ženám v období menopauzy priniesť úľavu najmä v týchto oblastiach^{10, 11, 12, 13}:

• podpora lipidového profilu a zníženie rizika aterosklerózy
• potenciál ako doplnok v prevencii osteoporózy (spomalenie rednutia kostí)
• ochrana kognitívnych funkcií a pamäti
• zmiernenie ďalších ťažkostí, ako sú poruchy spánku, únava alebo zmeny nálady 
• zníženie frekvencie a intenzity návalov tepla

Skúsenosti s fytoestrogénmi z ďateliny sú však rôzne. Ukazuje sa, že o tom, či ďatelina zaberie, rozhoduje aj váš črevný mikrobióm – spoločenstvo mikroorganizmov v hrubom čreve. Práve tam žije špecifická skupina črevných baktérií, tzv. estrobolóm, ktorá premieňa fytoestrogény z ďateliny na látky so silnejším estrogénnym účinkom (napr. daidzeín sa v čreve premieňa na biologicky aktívnejší equol). 

Keď máte črevá zdravé a správne baktérie, šanca, že pocítite úľavu, je vyššia. Oplatí sa preto starať o svoje trávenie a črevný mikrobióm. Strava na bohatá na vlákninu, probiotiká^🛒 a fermentované potraviny vám pomôcť využiť silu ďateliny (ale napríklad aj sóje) naplno.

3. Šalvia lekárska (Salvia officinalis)

Šalvia lekárska je dobre známa bylinka na ženské problémy. Na liečebné účely sa zbierajú jej listy alebo celá kvitnúca vňať, z ktorých sa pripravujú čaje^🛒, tinktúry^🛒, kapsuly, tablety^🛒 aj esenciálny olej^🛒.

Rastlina obsahuje rôzne bioaktívne zlúčeniny s fytoestrogénnym účinkom, medzi ktoré patria najmä fenolové zlúčeniny (napr. kyselina ferulová, metylrosmarinát), flavonoidy (rutín, naringenín, kvercetín) a ďalšie antioxidanty¹⁴. 

Účinnosť šalvie pri menopauzálnych ťažkostiach potvrdili viaceré klinické štúdie a meta-analýzy. Hlavné prínosy a využitie pre ženy v menopauze^{15, 16, 17, 18, 19}: 

• zmiernenie návalov tepla a nočného potenia
• podpora spánku a zníženie nespavosti
• úľava od únavy a porúch koncentrácie
• zlepšenie nálady a zníženie úzkosti či depresie
• tlmenie bolestí kĺbov a svalov
• pozitívny vplyv na sexuálnu túžbu a celkovú pohodu
• možný antioxidačný a ochranný účinok na pečeň a maternicu pri estrogénovom deficite 

Celkovo je šalvia lekárska považovaná za bezpečnú a účinnú rastlinnú alternatívu na zmiernenie širokého spektra príznakov menopauzy. Viac o jej účinkoch nájdete v tomto článku.

4. Lucerna (Medicago sativa)

Lucerna siata, známa aj ako alfalfa, má pôvod v západnej Ázii a Stredomorí, no dnes sa pestuje po celom svete. Najčastejšie sa používajú jej listy a vňať, ktoré sa sušia alebo spracovávajú na extrakty, čaje^🛒 či doplnky stravy.

Obsahuje významné množstvo bioaktívnych látok, predovšetkým izoflavóny (genisteín, daidzeín), ale aj saponíny, kumaríny a flavonoidy, ktoré sa viažu na estrogénové receptory a dokážu napodobniť pôsobenie estrogénu v tele²⁰. Možné prínosy lucerny siatej pre ženy v menopauze^{21, 22}:

• zmiernenie návalov tepla, potenia a porúch spánku
• podpora psychickej pohody, zníženie úzkosti a depresívnych prejavov
• potenciálne prispieva k ochrane kostí a prevencii osteoporózy
• zlepšenie lipidového profilu a podpora zdravia srdcovo-cievneho systému
• antioxidačné pôsobenie – ochrana buniek pred oxidačným stresom  

5. Aníz (Pimpinella anisum)

Rastlina pochádza z oblasti východného Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Najčastejšie sa používajú jeho semená, ktoré obsahujú vysoký podiel aromatických a bioaktívnych látok. 

Medzi hlavné fytoestrogénne zložky patria anetol, estragol a ďalšie fenolové zlúčeniny, schopné viazať sa na estrogénové receptory a napodobňovať účinky estrogénu²³.

Aníz je rastlina, ktorá môže podporiť ženy v menopauze nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Výskum naznačuje nasledovné možnosti využitia anízu v oblasti ženského zdravia^{24, 25}: 

• zmiernenie návalov tepla a nočného potenia
• podpora kvalitnejšieho spánku a zníženie nespavosti
• úľava od úzkosti a akútnych klimakterických ťažkostí
• zlepšenie psychického stavu a celkovej pohody

6. Vitex jahňací (Vitex agnus-castus)

Vitex jahňací, známy aj ako mníšske korenie, pochádza zo stredomoria a západnej Ázie. V tradičnej medicíne sa využívajú najmä jeho plody – drobné bobule, z ktorých sa pripravujú najčastejšie tinktúry^🛒, kapsuly, tablety^🛒 alebo čaj. Už stáročia sa používa pri problémoch s menštruačným cyklom a predmenštruačným syndrómom²⁶.

Na rozdiel od iných byliniek, spomínaných v tomto článku, vitex funguje odlišne a jeho hlavný účinok nie je založený na prírodných estrogénoch. Tie síce obsahuje, ale ich pôsobenie je slabšie a skôr vedľajšie²⁷.

Namiesto napodobňovania estrogénu pôsobí priamo v mozgu (hypofýze), kde znižuje hladinu hormónu prolaktín, čím prispieva k úprave hormonálnej rovnováhy^{28, 29}. Viac o jeho účinkoch a použí nájdete v samostatnom článku. Hlavné prínosy vitexu pre ženy v menopauze^{30, 31, 32}:

• zmiernenie návalov tepla a nočného potenia
• podpora spánku a zníženie nespavosti
• úľava od úzkosti a napätia
• zlepšenie depresívnych symptómov 

7. Ploštičník strapcovitý (Actaea racemosa)

Ploštičník strapcovitý, známy aj ako Black cohosh, pochádza z východnej časti Severnej Ameriky, kde ho tradične používali pôvodní obyvatelia. Využívajú sa najmä podzemné časti rastliny – korene a podzemky, z ktorých sa pripravujú extrakty³³.

Obsahuje triterpénové glykozidy, fenolové zlúčeniny, chromóny a ďalšie bioaktívne látky. Prítomnosť klasických fytoestrogénov (napr. formononetín) však nebola spoľahlivo potvrdená³⁴. Možné prínosy ploštičníka pre ženy v menopauze podľa klinických štúdií^{35, 36, 37}:

• zmiernenie návalov tepla a nočného potenia
• podpora kvalitnejšieho spánku
• úľava od úzkosti a napätia
• zlepšenie celkovej kvality života

Mechanizmus účinku ploštičníka nie je úplne objasnený. Zdá sa však, že nepôsobí priamo ako prírodný estrogén, skôr moduluje (ovplyvňuje) činnosť estrogénových receptorov. Napríklad môže pomáhať telu lepšie reagovať na vlastné hormóny alebo upravovať ich účinok, čo je odlišné od klasického fytoestrogénneho pôsobenia.

8. Pŕhľava  dvojdomá (Urtica dioica)

Žihľava sa používa ako prírodný liek už viac ako 2000 rokov³⁸. Obsahuje široké spektrum bioaktívnych zlúčenín³⁹, vrátane flavonoidov, lignanov a ďalších polyfenolov, ktoré môžu mať slabý fytoestrogénny účinok^{40, 41, 42}. V ľudovom liečiteľstve sa pŕhľava využívala pri rôznych ťažkostiach spojených s menopauzou, ako sú:

• návaly tepla
• vaginálna suchosť, svrbenie a pálenie
• infekcie močových ciest
• bolesti kĺbov a svalov
• celková podpora zdravia

Vedecké dôkazy o prínosoch žihľavy pri menopauzálnych príznakoch sú zatiaľ obmedzené. Existuje však minimálne jedna klinická štúdia⁴³, ktorá ukázala, že užívanie 450 mg žihľavy denne počas siedmich týždňov významne znížilo frekvenciu a intenzitu návalov a zároveň zlepšilo kvalitu života v porovnaní s placebom. 

Ďalší výskum potvrdil aj účinnosť vaginálneho krému so žihľavou, ktorý u žien po menopauze znížil suchosť, pálenie a bolestivosť pri pohlavnom styku⁴⁴.

Mimochodom, keď už je reč o suchosti v pošve a všeobecne vaginálnom diskomforte, pomôcť môže (prekvapivo) aj úplne obyčajný vitamín D (viac v tomto článku). Komplexné informácie o genitourinárnom syndróme a riešeniach suchosti pošvy nájdete v článku Suchosť, pálenie a bolestivý styk v menopauze: čo je genitourinárny syndróm a ako ho riešiť.

Doterajšie pokusy na zvieratách navyše naznačujú aj ďalšie možné účinky, najmä antidepresívny a protiúzkostný efekt extraktu z listov⁴⁵. Žihľava je na trhu dostupná v rôznych formách, najčastejšie ako sušená bylinka na čaj^🛒, tinktúra, kapsuly alebo žihľavová šťava.

9. Senovka grécka (Trigonella foenum-graecum)

Senovka grécka pochádza zo Stredomoria a západnej Ázie, no dnes sa pestuje po celom svete. Na kulinárske aj liečebné účely sa používajú semená senovky, ktoré obsahujú fytoestrogénne zlúčeniny, predovšetkým steroidné saponíny (diosgenín, protodioscín), flavonoidy a ďalšie “prírodné estrogény”. 

Zistenia z klinických skúmaní naznačujú, že extrakty zo semien senovky gréckej môžu ženám v menopauze priniesť viacero benefitov^{46, 47, 48}:

• zmiernenie návalov tepla a nočného potenia
• úľava od bolestí svalov a kĺbov
• zlepšenie spánku a zníženie nespavosti
• podpora psychickej pohody pri depresii a podráždenosti
• zmiernenie vaginálnej suchosti
• zvýšenie hladiny estradiolu a ďalších hormónov, čo prispieva k celkovej kvalite života

Najčastejšie sa využívajú celé alebo mleté semená^🛒 ako korenina, prísada do jedál či na prípravu čaju a odvaru, no dostupné sú aj vo forme extraktov, kapsúl, tabliet^🛒, práškov alebo tinktúr.

10. Ženšen (Panax ginseng)

Ženšen patrí medzi najznámejšie liečivé rastliny Ázie, pestuje sa predovšetkým v Kórei, Číne a Rusku. Využíva sa najmä koreň, ktorý obsahuje ženšenové saponíny – ginsenosidy s fytoestrogénnym účinkom, ale aj polysacharidy, polyacetylény, fenolové zlúčeniny a ďalšie bioaktívne látky. Tieto zložky môžu napodobňovať účinky estrogénu a prispievať k hormonálnej rovnováhe^{49, 50}.

Ženšen sa tradične používa na únavu, zlepšenie nálady, pri nespavosti a podporu celkovej vitality. V súvislosti k klimaktériom naznačuje doterajší výskum najmä tieto jeho prínosy^{51, 52, 53, 54}: 

• zmiernenie návalov tepla
• kardiovaskulárne ochranné účinky
• regulácia obezity a metabolických porúch
• podpora sexuálnych funkcií a psychickej pohody
• celkové zlepšenie kvality života 

Ženšen sa vo väčšine prípadov považuje za bezpečný rastlinný doplnok. Výsledky sa však môžu líšiť v závislosti od použitého extraktu a individuálnej reakcie organizmu^{55, 56}.

11. Sladké drievko

Sladké drievko (angl. liquorice) je ľudový názov pre rastlinu Glycyrrhiza glabra. Jej koreň sa vyznačuje veľmi sladkou chuťou vďaka zlúčenine glycyrrhizín, ktorá je 30 až 50-krát sladšia než cukor⁵⁷.

Na liečebné účely sa využíva koreň, ktorý obsahuje fytoestrogénne zlúčeniny (najmä liquiritigenin a isoliquiritigenin), pôsobiace prednostne na estrogénové receptory typu ERβ^{58, 59}. Vychádzajúc z tradičného využitia aj výsledkov klinických a experimentálnych prác môže sladké drievko prinášať benefity najmä v týchto prípadoch:

• návaly tepla
• poruchy spánku
• zmeny nálady
• suchosť slizníc, najmä vaginálnej sliznice
• hormonálna nerovnováha
• rednutie kostí

12. Fenikel (Foeniculum vulgare)

Fenikel má charakteristickú vôňu – sladkú, sviežu a pripomínajúcu aníz. Nie je to náhoda, pretože obe rastliny obsahujú rovnakú aromatickú zlúčeninu, anetol. Okrem nej sa v semenách feniklu nachádzajú aj ďalšie prírodné napodobeniny hormónu estrogénu, ako sú fenchón, estragol, lignany a flavonoidy⁶⁰.

Fenikel bol skúmaný vo viacerých formách, od kapsúl a čajov^🛒 až po vaginálne krémy. Klinické štúdie preukázali účinnosť pri týchto menopauzálnych problémoch⁶¹:

• návaly tepla a nočné potenie
• psychologické symptómy – zmeny nálady a poruchy spánku
• urogenitálne problémy – suchosť pošvy, bolestivý pohlavný styk  

13. Pupalka dvojročná (Oenothera biennis)

Pupalka je známa svojimi drobnými semienkami, z ktorých sa lisuje olej. Ten má jemnú orieškovú chuť a je bohatý na esenciálne mastné kyseliny, najmä kyselinu linolovú a gama-linolénovú. Práve tieto látky dokážu ovplyvňovať hormonálnu rovnováhu a majú potenciálny fytoestrogénny účinok⁶². Výskumné dáta ukazujú, že pupalkový olej môže zmierniť tieto menopauzálne symptómy:

• návaly tepla a nočné potenie
• poruchy spánku
• bolesti pohybového aparátu
• bolestivosť prsníkov
• psychologické príznaky, ako sú úzkosť, depresia a podráždenosť

Nie všetky výsledky sú však jednoznačné. Systematické prehľady upozorňujú, že účinky pupalky na návaly tepla alebo bolesť prsníkov sú skôr mierne a dôkazy zatiaľ nie sú dostatočne silné⁶³.

Napriek tomu sa pupalkový olej^🛒 považuje za bezpečný a dobre tolerovaný doplnok, ktorý môže byť vhodnou súčasťou prirodzenej starostlivosti o ženské zdravie v období menopauzy.

14. Mučenka opletavá (Passiflora incarnata)

Mučenka pochádza z tropických oblastí Južnej Ameriky a jej exotické kvety si nemožno pomýliť. V liečiteľstve sa využívajú predovšetkým listy a kvety, ktoré obsahujú celý rad bioaktívnych zlúčenín – najmä flavonoidy, glykozidy, alkaloidy a fenolické látky.

Niektoré z flavonoidov, ako sú vitexín, izovitexín, orientín, izoorientín, apigenín, luteolín a kvercetín, vykazujú mierny fytoestrogénny účinok a môžu slabo napodobňovať ženský hormón estrogén. 

Napriek tomu, že tieto vlastnosti nie sú bez významu, väčšina vedeckých štúdií sa sústreďuje na upokojujúce a anxiolytické účinky mučenky, teda jej schopnosť zmierňovať nervozitu, stres a napätie. 

Klinické pozorovania potvrdzujú, že môže byť účinná pri zvládaní nespavosti, úzkosti, výkyvov nálady, podráždenosti a dokonca aj depresií v období menopauzy⁶⁴. V niektorých prípadoch sa zaznamenal aj pozitívny vplyv na návaly tepla, bolesti hlavy a celkovú únavu, ktoré bývajú častým sprievodným javom hormonálnych výkyvov v období perimenopauzy^{65, 66}.

Mučenka sa tradične pripravuje ako čaj^🛒 z listov a kvetov, pričom táto forma formy sú obľúbené najmä na podporu spánku a zmiernenie úzkosti. Okrem toho sú dostupné aj štandardizované rastlinné extrakty vo forme kapsúl, tabliet^🛒 a tinktúr^🛒. 

15. Černuška siata (Nigella sativa)

Černuška siata, nazývaná aj rasca čierna, pochádza z oblasti juhozápadnej Ázie a Stredomoria. Jej semená obsahujú celú paletu fytochemikálií, najmä alkaloidy, terpény, flavonoidy, saponíny, fenolové kyseliny a mastné kyseliny. Z hľadiska účinku na ženské zdravie sú najvýznamnejšie tymochinón, kyselina linolová a kyselina gama-linolénová⁶⁷.

Výskum ukazuje, že extrakt zo semien Nigella sativa má fytoestrogénne účinky, pričom v štúdiách na zvieratách aj u ľudí zvýšil hladinu estrogénu a zlepšil stav pošvovej sliznice u žien po menopauze^{68, 69}. Hlavné prínosy černušky siatej (Nigella sativa) pre ženy v menopauze podľa výskumov^{70, 71, 72, 73, 74, 75}:

• pomáha zvyšovať hladinu ženského hormónu estrogénu (estradiolu), čo môže zmierniť niektoré nepríjemné príznaky menopauzy, ako sú návaly tepla, potenie, podráždenosť či suchosť pošvy;
• zlepšuje celkový stav pošvovej sliznice, čo ocenia najmä ženy s vaginálnou suchosťou alebo únikom moču;
• môže pomáhať znižovať krvný tlak, čo prispieva k lepšiemu fungovaniu srdca a ciev;
• pomáha zlepšovať hladinu cholesterolu a tukov v krvi, čím znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení;
• prispieva k lepšej kontrole hladiny cukru v krvi, čo je dôležité najmä pre ženy s rizikom cukrovky;
• celkovo môže zmierniť rôzne fyzické a psychické príznaky menopauzy a zlepšiť kvalitu života – ženy po užívaní černušky hlásili lepší spánok, menej únavy a väčšiu 

Ako černušku užívať? Semienka majú jemne horkastú, korenistú chuť a príjemnú arómu, vďaka čomu sú obľúbenou ingredienciou v kuchyni. Na podporu zdravia sa najčastejšie užívajú celé alebo mleté semienka^🛒 (1 – 3 gramy denne), prípadne olej z černušky, dostupné sú aj extrakty v podobe kapsúl alebo tinktúry. 

16. Medovka lekárska (Melissa officinalis)

Medovka lekárska je známa predovšetkým svojimi upokojujúcimi účinkami, no výskumy naznačujú aj možný vplyv na ženské zdravie v období menopauzy. Najčastejšie sa využívajú listy medovky, ktoré obsahujú flavonoidy, fenolové kyseliny, kyselinu rozmarínovú a ďalšie antioxidanty. Niektoré z týchto látok môžu pôsobiť ako mierne fytoestrogény⁷⁶.

Podľa dostupných klinických štúdií môže medovka pomôcť zmierniť viaceré príznaky menopauzy, najmä psychické a neurovegetatívne ťažkosti^{77, 78, 79}:

• zmiernenie úzkosti a napätia
• zlepšenie nálady a depresívnych stavov
• podpora spánku
• zníženie frekvencie návalov tepla
• zlepšenie celkovej kvality života

Niektoré štúdie však upozorňujú, že dôkazy o účinnosti medovky sú zatiaľ obmedzené a účinok sa často prejavuje výraznejšie až v kombinácii s inými rastlinami⁸⁰. Populárne sú najmä kombinované doplnky s chmeľom, ľubovníkom, valeriánou. Medovka sa najčastejšie užíva vo forme sušených listov na čaj^🛒, ale dostupné sú aj štandardizované výťažky vo forme kapsúl a tinktúr. 

17. Kudzu (Pueraria lobata)

Vedeli ste, že niektoré rastliny rastú tak rýchlo, že za pár mesiacov pokryjú celú budovu? Presne také je kudzu, popínavá rastlina pôvodom z Ázie, ktorá sa v niektorých častiach USA rozrástla natoľko, že ju nazývajú „rastlina, ktorá pohlcuje juh“⁸¹. 

Napriek svojej invazívnej povahe má kudzu veľmi cenné využitie v tradičnej aj modernej medicíne. Najviac sa využíva koreň, ktorý obsahuje izoflavóny, prírodné látky podobné ženskému estrogénu. Medzi najvýznamnejšie patrí puerarin, daidzein a genistein^{82, 83}.

Klinické aj predklinické dôkazy naznačujú, že kudzu môže predstavovať prirodzenú alternatívu k hormonálnej terapii a pomôcť pri týchto problémoch spojených s menopauzou^{84, 85, 86, 87}:

• zmierňuje návaly tepla a potenie
• podporuje zdravie kostí a spomaľuje osteoporózu
• znižuje priberanie na váhe, zlepšuje metabolizmus tukov a cukrov
• zlepšuje metabolizmus tukov a cukrov, čím pomáha kontrolovať váhu
• chráni pred oxidačným stresom, ktorý sa po menopauze zvyšuje
• podporuje kognitívne funkcie – pamäť a pozornosť

Kudzu sa najčastejšie sa užíva vo forme extraktu z koreňa, nájdete ho ako prášok, kapsuly^🛒, tinktúru, čaj alebo súčasť zmesí na menopauzálne príznaky.

1. https://doi.org/10.3390/molecules23030660
2. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8953904/
3. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/PMC1635969/
4. https://doi.org/10.1155/2023/9528335
5. https://doi.org/10.14310/horm.2002.1738
6. https://doi.org/10.1016/j.jep.2024.119019
7. https://doi.org/10.3390/nutraceuticals4030026
8. https://doi.org/10.1021/JF0014157
9. https://doi.org/10.1021/JF050448P
10. https://doi.org/10.3390/nu13041258
11. https://doi.org/10.1002/ptr.2037
12. https://doi.org/10.3390/nutraceuticals4030026
13. https://doi.org/10.3390/nutraceuticals4030026
14. https://doi.org/10.1016/j.jep.2021.114579
15. https://doi.org/10.4103/jfmpc.jfmpc_913_19
16. https://doi.org/10.30476/IJCBNM.2023.97639.2198
17. https://doi.org/10.1016/j.heliyon.2021.e05910
18. https://doi.org/10.19082/5826
19. https://doi.org/10.1111/jfbc.13542
20. https://doi.org/10.5772/66531
21. https://doi.org/10.3109/13880209.2010.504732
22. https://doi.org/10.1080/13697137.2020.1863356
23. https://doi.org/10.2174/2215083810666230529123939
24. https://doi.org/10.2174/2215083810666230529123939
25. https://doi.org/10.19082/5826
26. https://doi.org/10.18370/2309-4117.2019.49.102-110
27. https://doi.org/10.1016/J.MATURITAS.2006.06.014
28. https://doi.org/10.1016/S0944-7113(00)80058-6
29. https://doi.org/10.3390/ijms252111456
30. https://doi.org/10.4082/kjfm.18.0067
31. https://doi.org/10.5281/ZENODO.7775
32. https://doi.org/10.5812/semj.103381
33. https://doi.org/10.1007/978-3-030-64872-5_24
34. https://doi.org/10.1078/09447110260571733
35. https://doi.org/10.1016/j.tem.2005.05.002
36. https://doi.org/10.1002/14651858.CD007244.pub2
37. https://doi.org/10.2217/17455057.2.5.773
38. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9253158/
39. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9253158/
40. https://doi.org/10.1002/ptr.6816
41. https://doi.org/10.1002/ptr.7861
42. https://doi.org/10.1111/bph.13622
43. https://doi.org/10.1016/j.ctim.2019.04.003
44. https://doi.org/10.1016/j.ejogrb.2023.03.037
45. https://link.springer.com/article/10.1007/s11011-018-0243-1
46. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S2213434420300347
47. https://doi.org/10.1111/jfbc.13507
48. https://doi.org/10.1002/ptr.5680
49. https://doi.org/10.1016/j.jgr.2020.01.005
50. https://doi.org/10.1016/j.jgr.2024.05.008
51. https://doi.org/10.1016/j.ctcp.2022.101615
52. https://doi.org/10.1016/J.CTIM.2019.05.015
53. https://doi.org/10.1097/gme.0b013e3182325e4b
54. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1226845324000927
55. https://doi.org/10.1002/ptr.5591
56. https://doi.org/10.5142/jgr.2013.37.30
57. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7123798/
58. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0067947
59. https://doi.org/10.4014/jmb.1909.09037
60. https://doi.org/10.35814/JIFI.V15I2.515
61. http://doi.org/10.1097/GME.0000000000001604
62. https://doi.org/10.21474/ijar01/19681
63. https://doi.org/10.2174/1573404816999200702162750
64. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0308814623014437
65. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3203277/
66. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11026993/
67. https://doi.org/10.3390/molecules29030735
68. https://doi.org/10.52225/narra.v5i1.1399
69. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4884222
70. https://doi.org/10.47489/pszmc-815354-36-40
71. https://doi.org/10.1002/ptr.7725
72. https://doi.org/10.3390/nu17060985
73. https://doi.org/10.1186/1479-5876-12-82
74. https://doi.org/10.1007/s12020-020-02265-w
75. https://doi.org/10.34172/jcs.2023.31875
76. https://doi.org/10.1016/j.hermed.2023.100751
77. https://doi.org/10.19082/5826
78. https://doi.org/10.1055/s-0040-1721857
79. https://doi.org/10.1002/ptr.7252
80. https://doi.org/10.1016/j.hermed.2023.100751
81. https://doi.org/10.1614/0890-037X(2000)014[0231:KPLWO]2.0.CO;2
82. https://doi.org/10.1021/acs.jafc.4c02564
83. https://doi.org/10.1016/j.jep.2016.10.005
84. https://doi.org/10.1155/2021/7924400
85. https://doi.org/10.3389/fnut.2023.1171346
86. https://doi.org/10.3390/biom9110747
87. https://doi.org/10.1002/fsn3.4356