Vedecké štúdie naznačujú, že niektoré rastlinné extrakty dokážu zmierniť návaly tepla v menopauze rovnako účinne ako bežná hormonálna liečba.

Obsah článku
Návaly tepla vedia prísť nečakane. Počas spánku aj uprostred bežného dňa. Sedíte pri knihe, pracujete na počítači alebo robíte niečo doma. A zrazu cítite, že to prichádza. Náhly pocit vnútornej horúčavy. Ako by vám niekto zapol vnútorný ohrev. Tvár sa rozhorúči a začne vás oblievať pot. Na hlave, krku, hrudi, v podpazuší…
Návaly sú nepredvídateľné, frustrujúce a občas aj trápne. Nútia vás obliekať sa naľahko, hoci všetci naokolo majú sveter, alebo otvárať okná, aj keď ostatní šomrú. Možno ste kvôli nim museli prerušiť pracovné stretnutie či dokonca odísť skôr z práce. Pretože ste premokli do nitky. Nehovoriac o make-upe a mokrých vlasoch.
Nie ste v tom sama. Podľa štatistík zažíva návaly tepla až 80 % žien v období perimenopauzy1. U niektorých to pokračuje aj roky po menopauze – poslednom menštruačnom krvácaní.
Dobrou správou je, že existujú spôsoby, ako tieto stavy zvládať. Šetrné riešenia nájdeme najmä v prírode a ľudstvo ich pozná už pár tisícročí. Nie sú to žiadne zázračné pilulky, ale jemní pomocníci. Liečivé rastliny dokážu podporiť hormonálnu rovnováhu, upokojiť nervový systém a priniesť viac pohody do bežných dní. Možno aj tých vašich.
Bylinky na návaly v menopauze: mechanizmus účinku
Prírodné prostriedky môžu byť pri návaloch tepla prekvapivo účinné. A nejde vôbec o placebo efekt. Ako vôbec fungujú? V skutočnosti za tým nie je jeden univerzálny mechanizmus, ale ide o súhru viacerých účinkov na rôznych úrovniach tela.
Kým niektoré bylinky na návaly obsahujú látky napodobňujúce ženské hormóny, iné ovplyvňujú nervový systém, krvný obeh alebo chránia bunky pred poškodením. Vďaka tomu môžu nielen zmierniť návaly horúčavy, ale aj zlepšiť spánok, náladu a celkový pocit pohody.
Hoci každá rastlina má spravidla viacero rôznych účinkov, v praxi prináša najlepšie výsledky kombinácia viacerých rastlín. Dôvodom je synergizmus – jav, kedy sa účinky účinných látok navzájom dopĺňajú a zosilňujú. Hlavné mechanizmy pôsobenia liečivých rastlín na návaly tepla sú nasledovné2, 3, 4, 5:
- napodobňovanie ženských hormónov – mnohé dobre známe bylinky na ženské problémy obsahujú fytoestrogény, teda látky podobné hlavnému ženskému hormónu estrogénu. V dôsledku tejto podobnosti sa fytoestrogény dokážu v tele viazať na estrogénové receptory a mierniť menopauzálne hormonálne výkyvy, vrátane návalov tepla. Príklady: červená ďatelina, chmeľ, rebarbora, vitex jahňací, sója, ploštičník hroznatý.
- podpora nervového systému – niektoré rastliny ovplyvňujú hladinu serotonínu, čo je látka v mozgu, ktorá reguluje náladu aj telesnú teplotu. Vďaka tomu pomáhajú nielen znížiť výskyt návalov tepla, ale napríklad aj zlepšiť depresívne nálady, ktoré sú v období perimenopauzy veľmi časté. Príklady: ploštičník, ľubovník bodkovaný.
- antioxidačné účinky – hormón estrogén za bežných okolností pomáha chrániť telo pred škodlivými látkami, nazývanými voľné radikály. Keď v menopauze hladiny estrogénu klesajú, ochranný účinok slabne a v tele sa zvyšuje oxidačný stres – stav, keď voľné radikály vo väčšej miere poškodzujú rôzne biomolekuly, bunky a tkanivá. Zvýšený oxidačný stres môže zhoršovať návaly tepla, ale aj ovplyvniť zdravie srdca, kostí a celkovú pohodu ženy v menopauze6. Bylinky často obsahujú látky, ktoré pôsobia ako antioxidanty.
- vplyv na cievy a krvný obeh – pri návaloch tepla sa v koži rozširujú cievy, čo spôsobuje pocit horúčavy a začervenanie. Niektoré bylinky (napríklad pupalkový olej) pravdepodobne ovplyvňujú rozširovanie ciev blokovaním špecifických receptorov v cievach, čo znižuje návaly tepla a pomáha stabilizovať telesnú teplotu7.
- podpora ďalších hormónov – návaly tepla v menopauze súvisia nielen s estrogénom, ale aj s poklesom progesterónu8. Niektoré rastliny, ako červená ďatelina9 a drieň obyčajný10, obsahujú látky, ktoré zosilňujú účinok progesterónu (tzv. „fytoprogesteróny“). Môžu tak pomôcť zmierniť návaly tepla a iné príznaky prechodu.
Bylinky na návaly tepla s vedecky podloženým účinkom – prehľad
Určite ste už narazili na odporúčania rôznych byliniek na návaly tepla. Nie všetky však majú za sebou seriózny vedecký výskum. Niektoré sa spoliehajú len na dlhú tradíciu používania, iné už prešli klinickými skúškami, ktoré aspoň čiastočne potvrdili ich účinnosť.
V nasledujúcej tabuľke nájdete prehľad najčastejšie spomínaných rastlín, spolu so stručným zhodnotením vedeckých poznatkov. A keďže niektoré bylinky sa ukazujú ako mimoriadne sľubné, pozrieme sa na ne podrobnejšie v samostatných kapitolách.
| Rastlina | Využitie a vedecké dôkazy |
|---|---|
| Pestrec mariánsky 🛒 | Využíva sa skôr na podporu pečene. Jedna klinická štúdia však preukázala, že štandardizovaný extrakt z pestreca môže výrazne znížiť frekvenciu aj intenzitu návalov tepla u žien v menopauze (400 mg/deň, 12 týždňov)11. 🛒Kúpiť. |
| Žihľava | Tradičné použitie pri ženských ťažkostiach; na návaly tepla chýbajú vedecké dôkazy. |
| Alchemilka | Tradične sa používa pri ženských ťažkostiach; chýbajú klinické štúdie špecificky na návaly tepla12.🛒 HerbariumProjekt | 🛒 Panakeia |
| Šalvia lekárska (Salvia officinalis) | Výrazne znižuje počet a intenzitu návalov tepla, účinok potvrdený viacerými štúdiami13, 14, 15. 🛒 Šalvia tinktúra, |
| Damiána (Turnera diffusa) | Tradičné využitie na na podporu sexuálneho zdravia. Hoci je zahrnutá v niektorých výživových doplnkoch na menopauzu, vedecké dôkazy o jej účinnosti pri návaloch tepla chýbajú. |
| Ďatelina lúčna (Trifolium pratense) | Preukázateľne znižuje frekvenciu a intenzitu návalov tepla, najmä pri vyšších dávkach izoflavónov16, 17. |
| Ploštičník strapcovitý (Actaea racemosa) | Často sa používa na zmiernenie návalov tepla; účinok podporený viacerými štúdiami18. |
| Chmeľ | Klinické štúdie a prehľady potvrdzujú zníženie návalov tepla a zlepšenie ďalších príznakov menopauzy19, 20, 21. |
| Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) | Môže znížiť intenzitu návalov tepla a zlepšiť spánok22, 23. Viac o účinkoch valeriány v tomto článku. |
| Fenikel (Foeniculum vulgare) | Zlepšuje návaly tepla a ďalšie menopauzálne príznaky24, 25. |
| Vitex jahňací (Vitex agnus-castus) | Môže zmierniť návaly tepla a ďalšie príznaky menopauzy26, 27. |
| Sója (izoflavóny) | Výrazne znižuje frekvenciu a intenzitu návalov tepla; účinok potvrdený v mnohých štúdiách a metaanalýzach28, 29, 30. 🛒 Produkty s izoflavónmi. |
| Senovka grécka (Trigonella foenum-graecum) | Znižuje návaly tepla a môže podporiť hormonálnu rovnováhu31. |
| Šatavari (Asparagus racemosus) | V kombinácii so senovkou znižuje návaly tepla a zlepšuje hormonálnu rovnováhu (údaje zo zvierat aj ľudí)32. 🛒 Viac o Shatawari. |
| Pupalka (Oenothera biennis) | Môže znižovať frekvenciu a trvanie návalov tepla; podpora v klinických dátach33. 🛒 Kúpiť. |
| Ľan (semienka) | Výsledky sú zmiešané; niektoré klinické štúdie nepreukázali významný účinokVedecké štúdie naznačujú, že niektoré rastlinné extrakty dokážu zmierniť návaly tepla v menopauze rovnako účinne ako bežná hormonálna liečba34. |
| Čakanka (Cichorium intybus) a zemedym (Fumaria parviflora) | Kombinácia môže znižovať počet a intenzitu návalov tepla; údaje u žien vrátane onkologických pacientok35. |
| Slez (Malva sylvestris) | Uvádza sa v prehľadoch; chýbajú kvalitné klinické štúdie. |
| Šafran (Crocus sativus) | Znižuje návaly tepla a môže zlepšiť náladu v menopauze36. |
| Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) | Antioxidačné účinky; pri návaloch tepla sa používa najmä v kombináciách37. |
| Ginkgo biloba | Uvádza sa v prehľadoch; pri návaloch tepla je účinok menej preskúmaný38. |
Tabuľka: Najčastejšie uvádzané bylinky na návaly tepla v menopauze.
Šalvia lekárska
- šalvia patrí medzi najlepšie preskúmané bylinky na návaly tepla v menopauze. Obsahuje fytoestrogény (látky podobné estrogénu), ktoré môžu ovplyvniť hormonálnu rovnováhu, a tým zmierniť návaly horúčavy. Okrem toho pôsobí šalvia aj na centrálny nervový systém, kde dokáže tlmiť nadmerné potenie a znižovať nervové napätie, sprevádzajúce návaly horúčavy. Viac o účinkoch šalvie nájdete v tomto článku.
- účinky – klinické štúdie ukazujú, že šalvia môže znížiť počet a intenzitu návalov tepla o 50 až 64 % po 8 týždňoch užívania. Pomáha aj pri nočnom potení, únave a zhoršenej nálade, pričom je dobre tolerovaná a bez vážnych vedľajších účinkov39, 40, 41.
- dávkovanie – šalvia sa na návaly tepla najčastejšie užíva vo forme tabliet alebo kapsúl s extraktom (100 – 200 mg denne), prípadne ako čaj🛒 či tinktúra🛒. Odporúčaná dĺžka užívania je zvyčajne 4 – 12 týždňov.
Ďatelina červená (Trifolium pratense, tiež ďatelina lúčna)
- ďatelina obsahuje izoflavóny, ktoré patria medzi fytoestrogény. Tieto zlúčeniny sa viažu na estrogénové receptory a môžu napodobňovať účinok estrogénu v tele, čím pomáhajú vyrovnávať hormonálnu nerovnováhu v perimenopauze42.
- účinky – rovnako ako šalvia, aj ďatelina patrí medzi najlepšie preskúmané rastliny na zmiernenie návalov tepla v menopauze. Pomáha tiež pri nočnom potení a zhoršenej nálade43. Klinické štúdie ukazujú, že znižuje frekvenciu aj intenzitu návalov, no účinok je individuálny. Kým niektoré ženy pociťujú výrazné zlepšenie, iné len mierne alebo žiadne. Jedným z dôvodov tejto variability je rozdielne zloženie estrobolómu, teda črevných mikróbov, ktoré sú zodpovedné za premenu fytoestrogénov z ďateliny na ich aktívne formy s biologickým účinkom.
- dávkovanie – v štúdiách sa najčastejšie sa užíval extrakt s obsahom 40 – 80 mg izoflavónov z ďateliny🛒 denne vo forme kapsúl alebo tabliet počas 8 – 12 týždňov. Účinok sa prejavil už po niekoľkých týždňoch44.
Ploštičník strapcovitý (Actaea racemosa)
- ploštičník, známy aj pod názvom black cohosh, sa pri hormonálnych výkyvoch a menopauzálnych ťažkostiach tradične využíva už niekoľko storočí. Jeho účinné zložky (triterpénové glykozidy a fenolové kyseliny) pravdepodobne modulujú aktivitu neurotransmiterov (najmä serotonínu) v centrálnom nervovom systéme, čo môže ovplyvniť termoreguláciu a zmierniť vazomotorické príznaky45, 46, 47.
- účinky – klinické skúšky poukazujú na schopnosť ploštičníka znížiť frekvenciu aj intenzitu návalov tepla. Ženy tiež uvádzali zmiernenie nočného potenia, lepšiu kvalitu spánku a celkovú úľavu od podráždenosti či výkyvov nálady48, 49.
- dávkovanie – najčastejšie sa používa 20 – 40 mg extraktu z ploštičníka v 1 – 2 dávkach denne. Odporúčaná dĺžka terapie je 8 – 12 týždňov, pričom účinok sa často prejavil po 4 – 6 týždňoch50. Ploštičník možno užívať aj formou tinktúry🛒 a tiež je bežnou súčasťou kombinovaných prípravkov🛒 na menopauzu.
Vitex jahňací (Vitex agnus-castus)
- vitex je tradičná bylinka, používaná na ženské problémy už viac ako 2500 rokov. Pôsobí prostredníctvom aktivácie dopamínových receptorov v hypofýze, čím znižuje hladinu hormónu prolaktínu a pomáha obnoviť hormonálnu rovnováhu. To všetko bez priameho estrogénneho účinku51, 52. Viac o vitexe v tomto prehľadovom článku.
- účinky – štúdie naznačujú, že vitex môže znížiť frekvenciu a intenzitu návalov tepla, zlepšiť náladu a celkový pocit pohody. V porovnaní so šalviou, ploštičníkom alebo ďatelinou je však jeho účinok miernejší.
- dávkovanie – najčastejšie 20 – 40 mg extraktu denne vo forme kapsúl či tabliet🛒, prípadne 30 – 40 kvapiek tinktúry🛒 denne. V jednej štúdii53 sa užívalo až 60 mg extraktu denne, rozdelených do dvoch dávok (ráno a večer), počas minimálne 8 týždňov.
Chmeľ (Humulus lupulus)
- chmeľ obsahuje 8-prenylnaringenín (8-PN), čo je v tejto chvíli najsilnejší známy fytoestrogén. Rovnako ako iné rastlinné “estrogény”, aj v prípade 8-PN je biologický účinok sprostredkovaný jeho väzbou na estrogénové receptory.
- účinky – štúdie potvrdzujú, že chmeľ🛒 znižuje frekvenciu, intenzitu aj trvanie návalov tepla a nočného potenia54, 55. Okrem toho má aj mierne sedatívne účinky, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu spánku a celkového komfortu počas menopauzálneho prechodu.
- dávkovanie – v klinických štúdiách sa najčastejšie používal štandardizovaný extrakt z chmeľu s obsahom 20 – 100 µg 8-prenylnaringenínu denne vo forme kapsúl alebo tabliet, zvyčajne počas 6 – 12 týždňov.
Sója
- obsahové látky a účinky – sója obsahuje izoflavóny🛒, najmä genisteín🛒 a daidzeín, ktoré majú mierny estrogénny efekt. V období klimaktéria pomáhajú stabilizovať hormonálnu rovnováhu a zmierňovať návaly tepla. Okrem toho mierne zlepšujú aj nočné potenie a kvalitu spánk. Sú vo všeobecnosti dobre tolerované a krátkodobé užívanie nepreukazuje významné nežiaduce účinky ani zmeny v hladinách ženských hormónov56.
- dávkovanie – v klinických skúškach sa najčastejšie používalo 40 až 80 mg izoflavónov denne. Účinok sa obvykle prejavuje až po niekoľkých mesiacoch pravidelného užívania, maximálny efekt môže nastať až po 6 – 12 mesiacoch57, 58.
Užívate bylinky na návaly a nefunguje to?
Skúšali ste rôzne prírodné preparáty, a predsa nič „nezabralo“? Nemusí to byť chyba bylín. Účinnosť závisí od kombinácie biologických faktorov, kvality prípravku a mechanizmu vašich návalov tepla. Tu je prečo:
- individuálna citlivosť na fytoestrogény – Vaše telo môže mať menej estrogénových receptorov alebo na rastlinné estrogény reaguje slabšie59. Niektoré ženy jednoducho potrebujú iný typ liečby.
- rozdiely v trávení a metabolizme – každý organizmus spracováva rastlinné látky inak. Ak je vstrebávanie účinných látok nedostatočné, možno nedokážete dosiahnuť ich potrebnú hladinu v tele.
- rôzne príčiny návalov – návaly tepla môžu spôsobovať nielen hormóny, ale aj zmeny v nervovom systéme alebo cievach. Ak konkrétna bylinka pôsobí len na jeden mechanizmus a u vás je príčina inde, účinok sa neprejaví.
- kvalita preparátov – nie všetky doplnky na trhu obsahujú rovnaké množstvo účinných látok. Bez štandardizácie môže byť obsah aktívnych zlúčenín výrazne odlišný60.
- črevný mikrobióm – prítomnosť špecifických črevných baktérií ovplyvňuje, ako telo vstrebáva a aktivuje niektoré rastlinné fytoestrogény. Bez správnych mikroorganizmov (tzv. estrobolóm) môžu bylinky zostať neúčinné.
Čo s tým? Skúste inú bylinu, kombinované prípravky alebo sa poraďte s lekárom o alternatívnych možnostiach liečby.
- https://www.mdpi.com/2072-6643/13/4/1258, https://doi.org/10.2147/IJWH.S365808
- https://doi.org/10.2174/2215083810666230529123939
- https://doi.org/10.3390/molecules27041221
- https://doi.org/10.34172/ajah.1024
- https://doi.org/10.19082/5826
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3952404/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8874944/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6289582/
- https://doi.org/10.1021/acs.jnatprod.8b00131
- https://doi.org/10.1021/acs.jnatprod.1c00516
- https://doi.org/10.1002/ptr.6789
- https://doi.org/10.1016/j.jep.2023.117439
- https://doi.org/10.30476/IJCBNM.2023.97639.2198
- https://doi.org/10.19082/5826
- https://doi.org/10.3109/01443615.2015.1049249
- https://doi.org/10.3109/01443615.2015.1049249
- https://doi.org/10.3390/nu13041258
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11100637/
- https://doi.org/10.1016/j.ctcp.2015.05.001
- https://doi.org/10.3389/fphar.2021.644103
- https://doi.org/10.1124/pr.115.010843
- https://doi.org/10.19082/5826
- https://doi.org/10.34172/ajah.1024
- https://doi.org/10.19082/5826
- https://doi.org/10.34172/ajah.1024
- https://doi.org/10.19082/5826
- https://doi.org/10.34172/ajah.1024
- https://doi.org/10.1097/gme.0b013e3182410159
- https://doi.org/10.1097/GME.0000000000001812
- https://doi.org/10.1097/GME.0000000000002080
- https://doi.org/10.3390/antiox14030355
- https://doi.org/10.3390/antiox14030355
- https://doi.org/10.3390/molecules27041221
- https://doi.org/10.1097/gme.0b013e318223b021
- https://doi.org/10.1089/jicm.2022.0624
- https://doi.org/10.1007/s00404-018-4655-2
- https://doi.org/10.3390/molecules27041221
- https://doi.org/10.19082/5826
- https://doi.org/10.1007/s12325-011-0027-z
- https://doi.org/10.1055/S-0029-1234964
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6686654/
- https://doi.org/10.2174/2215083810666230529123939
- https://doi.org/10.2174/2215083810666230529123939
- https://doi.org/10.3390/nu13041258
- https://doi.org/10.4137/117863370800300002
- https://doi.org/10.4103/jmh.jmh_242_23
- https://doi.org/10.1002/14651858.CD007244.pub2
- https://doi.org/10.1097/GME.0000000000002196
- https://doi.org/10.1186/1749-8546-8-20
- https://doi.org/10.1080/09513590.2022.2056591
- https://doi.org/10.3389/fendo.2023.1269781
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC2993511/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6887765/
- https://doi.org/10.1016/j.ctcp.2015.05.001
- https://bmjopen.bmj.com/content/6/4/e010734.long
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4386944/
- https://doi.org/10.1111/bcp.12533
- https://doi.org/10.1097/gme.0b013e3182410159
- https://doi.org/10.1210/jcem.86.6.7614
- https://www.mdpi.com/1648-9144/55/9/544

