Výkyvy nálad v menopauze: jeden hormón, štyri mozgové systémy

Smútok, úzkosť, strata radosti zo života. Výkyvy nálady v menopauze sa zväčša pripisujú stresu alebo veku. Vedecké dáta však ukazujú, že za nimi stoja konkrétne biologické deje v mozgu, priamo súvisiace s hormónom estrogénom.

„Dnes sa všetko zvaľuje na menopauzu! Treba si užívať život a neriešiť blbosti.“

Aj vy ste už počuli v rôznych obmenách tieto vety? Pokiaľ patríte do kategórie žien 40+, ktoré pociťujú smútok, stratu radosti zo života, úzkosti, panické ataky, alebo ste sa dopracovali k depresii, takéto výroky a zľahčovanie dokážu zabolieť.

Výkyvy nálad v menopauze majú svoje vysvetlenie na biochemickej úrovni a nie je to len nastavenie mysle. Tak ako cukrovku nevyliečime silou vôle, ani zmeny nálad, stavy smútku, či depresívne ladenie sa nedajú zlepšiť len tým, že sa žena jednoducho „rozhodne“ cítiť sa lepšie.

Na vine je totiž nerovnováha molekúl, ktoré si mozgové bunky medzi sebou posielajú. Práve tá riadi to, ako vnímame radosť, pokoj aj vlastnú motiváciu.

Riziko depresie v prechode výrazne stúpa

Dva roky okolo poslednej menštruácie patria z hľadiska duševného zdravia medzi najrizikovejšie obdobie v živote ženy. Riziko depresie sa v tejto fáze zvyšuje až štrnásťnásobne, pričom 40 až 60 % žien zažíva v tomto čase klinicky významné depresívne príznaky. U 20 – 40 % žien sa dokonca rozvinie plnohodnotná depresívna epizóda, ktorá sa v odbornej literatúre označuje ako perimenopauzálna depresia^{1, 2}. 

Popri nálade sa v tomto období často zhoršuje aj spánok a objavuje sa takzvaná mozgová hmla, teda problémy so sústredením a pamäťou. Všetky tieto príznaky spolu naznačujú, že menopauzálny prechod nezasahuje len vaječníky, ale priamo mozog.

Vedci dlho hľadali, čo presne v tele spúšťa túto zraniteľnosť. Najviac dôkazov dnes smeruje k estradiolu, najaktívnejšej forme estrogénu, a k spôsobu, akým ovplyvňuje chemických poslov v mozgu. 

Estradiol nie je len reprodukčný hormón

Estradiol si väčšina žien spája predovšetkým s menštruačným cyklom a plodnosťou. Jeho úloha v tele je však oveľa širšia. Estradiol je tuk rozpustná látka, ktorá dokáže voľne prechádzať cez hematoencefalickú bariéru, teda ochranný filter medzi krvou a mozgom. Vo vnútri mozgu sa viaže na receptory prítomné v oblastiach zodpovedných za reguláciu nálady, pamäť a spracovanie odmeny^{3, 4, 5}. 

Cez tieto receptory dokáže estradiol priamo zapínať alebo vypínať gény, ktoré riadia tvorbu a fungovanie neurotransmiterov, teda chemických poslov, ktorými medzi sebou komunikujú mozgové bunky. Práve táto schopnosť z neho robí jeden z najvýznamnejších regulátorov nálady v ženskom tele.

Počas perimenopauzy sa hladiny estradiolu najprv stávajú výrazne nestabilnými a až neskôr postupne klesajú. Zaujímavé je, že práve táto nestabilita, teda veľké výkyvy hladín estrogénu, súvisí s rizikom depresie silnejšie než samotný pokles. Ženy s najväčšími výkyvmi estradiolu majú aj najviac depresívnych príznakov, najmä ak sa toto obdobie prekrýva so stresujúcimi životnými udalosťami⁶.

Čo sú neurotransmitery a prečo na nich záleží

Neurotransmitery sú chemické látky, ktorými mozgové bunky posielajú signály jedna druhej. Dá sa na ne pozerať ako na poslíčkov, ktorí prenášajú informácie cez malé medzery medzi nervovými bunkami – neurónmi. Od množstva a rovnováhy týchto látok závisí, ako sa cítime, ako spíme, ako reagujeme na stres alebo ako silno vnímame potešenie.

Estradiol zasahuje do hladín štyroch kľúčových neurotransmiterov: serotonínu, dopamínu, GABA a glutamátu. Každý z nich má v mozgu inú úlohu a estrogén ich ovplyvňuje odlišným spôsobom⁷.

Serotonín: hormón dobrej nálady

Serotonín je neurotransmiter spájaný s pocitom pohody, stabilnou náladou, kvalitným spánkom a chuťou do jedla. Estradiol zvyšuje tvorbu enzýmu, ktorý premieňa aminokyselinu tryptofán na základnú stavebnú látku serotonínu. Zároveň tiež môže spomaľovať enzým, ktorý serotonín odbúrava, čím predlžuje účinok tohto hormónu “dobrej nálady” v mozgu⁸.  

Keď hladina estradiolu klesá alebo výrazne kolíše, táto podpora serotonínu slabne. Výskumy pomocou zobrazovacích metód potvrdili vyššiu aktivitu enzýmu odbúravajúceho serotonín práve u perimenopauzálnych žien, pričom táto aktivita súvisela s intenzitou depresívnych príznakov⁹.   

Tryptofán je aminokyselina, ktorú prijímame výlučne zo stravy a ktorá slúži mozgu ako surovina na tvorbu serotonínu. Problém nastáva vtedy, keď dostupnosť tryptofánu v tele klesá vplyvom stresu alebo hormonálnych zmien v období okolo menopauzy, čo môže mať súvis s horšou náladou. Výskum naznačuje, že dopĺňanie tryptofánu môže u niektorých ľudí znížiť úzkosť a mierne zlepšiť náladu, hoci účinok nie je rovnaký u každého^{10, 11}. Potravinové zdroje tryptofánu sú  najmä morčacie mäso, vajcia, banány či ovsené vločky. Dostupný je tiež vo forme doplnkov výživy^🛒.

Dopamín: motivácia a potešenie

Dopamín riadi pocit odmeny, motiváciu a schopnosť tešiť sa z bežných vecí, ako je obľúbená hudba, jedlo alebo stretnutie s priateľmi. Estradiol podporuje tvorbu dopamínu aj hustotu jeho receptorov, najmä v oblastiach mozgu spojených so systémom odmeny. Keď estrogén v tele klesne, aktivita v tejto oblasti mozgu slabne. To sa spája s anhedóniou, teda so stratou radosti zo života, keď človek stráca schopnosť prežívať potešenie z vecí, ktoré ho predtým bavili. Práve tento stav je jedným z typických prejavov perimenopauzálnej depresie. Predbežné štúdie na zvieratách a u žien v perimenopauze naznačujú, že podanie estradiolu dokáže tento oslabený okruh čiastočne prebudiť a vrátiť radosť do života^{12, 13}. 

GABA: upokojujúci neurotransmiter, ktorý tlmí úzkosť

GABA je hlavný upokojujúci neurotransmiter v mozgu. Jeho úlohou je tlmiť nadmernú aktivitu nervových buniek a udržiavať pocit pokoja. Nedostatočná aktivita GABA má súvis s úzkosťou, napätím a podráždenosťou.

Merania pomocou magnetickej rezonančnej spektroskopie ukázali nižšie hladiny GABA v prefrontálnej kôre mozgu u perimenopauzálnych žien v porovnaní so ženami v reprodukčnom veku. Dlhodobé sledovanie navyše potvrdilo, že hladiny GABA po menopauze ďalej klesajú¹⁴. 

Glutamát: pamäť a učenie

Glutamát je hlavný excitačný, teda aktivačný neurotransmiter v mozgu. Podieľa sa na tvorbe spomienok, učení a udržiavaní spojení medzi neurónmi. Estradiol podporuje jeho uvoľňovanie aj citlivosť neurónov naň, čím prispieva k zdravému fungovaniu pamäťových okruhov.

Rovnako ako pri GABA, aj hladiny glutamátu v prefrontálnej kôre bývajú u perimenopauzálnych žien znížené¹⁵, čo môže súvisieť s pocitmi mozgovej hmly, ktoré mnohé ženy v tomto období opisujú.

Doplnenie estrogénu dokáže náladu zlepšiť

Viacero klinických štúdií potvrdilo, že podávanie estradiolu dokáže znížiť depresívne príznaky počas menopauzálneho prechodu. U žien, ktoré užívali hormonálnu liečbu, sa perimenopauzálna depresia rozvinula menej často než u žien užívajúcich placebo¹⁶.

Zaujímavé svetlo na túto súvislosť vrhajú aj štúdie, v ktorých bol estradiol ženám naopak náhle odobratý. U žien s predchádzajúcou skúsenosťou s depresiou súvisiacou s hormonálnymi zmenami, napríklad po pôrode, tento náhly pokles estrogénu vyvolal depresívne príznaky https://doi.org/10.1001/jamapsychiatry.2015.0111. To potvrdzuje, že niektoré ženy sú na výkyvy estradiolu obzvlášť citlivé. 

Zmeny nálady v menopauze nesúvisia len s neurotransmitermi. Klesajúci estrogén ovplyvňuje aj zápalové procesy v mozgu, spôsob, akým mozgové bunky spracúvajú energiu, a hustotu spojení medzi neurónmi. Všetky tieto systémy spolu vytvárajú mozaiku, ktorá vysvetľuje, prečo je práve toto obdobie také náročné na duševné zdravie. Ďalšie informácie k téme nájdete v článku Psychika v menopauze: neurobiológia za výkyvmi nálad, nervozitou a úzkosťami a Perimenopauza nie je len o hormónoch. Mení sa aj zápalové nastavenie tela.

Čo si z toho odniesť

Výkyvy nálad počas menopauzálneho prechodu nie sú znak slabosti ani otázka charakteru, ale majú biologické vysvetlenie. Hlavnú úlohu zohráva kolísajúci a napokon klesajúci estradiol, ktorý mení fungovanie štyroch kľúčových neurotransmiterových systémov v mozgu. Serotonín, dopamín, GABA aj glutamát reagujú na hladinu estrogénu a ich oslabená aktivita sa premieta priamo do nálady, motivácie, pokoja aj pamäti.

Práve preto majú ženy s výraznou hormonálnou citlivosťou často úžitok z hormonálnej liečby, ktorá dokáže tieto systémy čiastočne stabilizovať. Viac o možnostiach liečby depresie v menopauze nájdete v samostatnom článku. Výskum v tejto oblasti stále pokračuje, no jedno je už dnes jasné: to, čo sa deje s náladou počas prechodu, má vysvetlenie v biológii mozgu.

1. https://doi.org/10.1016/j.jad.2024.05.051
2. https://doi.org/10.1080/13697137.2021.1998435
3. https://doi.org/10.1016/j.biopsych.2026.02.002
4. https://doi.org/10.1016/j.yfrne.2024.101174
5. https://doi.org/10.1016/j.yhbeh.2015.06.010
6. https://doi.org/10.1016/j.biopsych.2026.02.002
7. https://doi.org/10.1016/j.biopsych.2026.02.002
8. https://doi.org/10.2174/1570159X16666180628165107
9. https://doi.org/10.1001/jamapsychiatry.2014.250
10. https://doi.org/10.1080/19390211.2020.1746725
11. https://doi.org/10.3390/ijms22062973
12. https://doi.org/10.1186/s13063-023-07166-7
13. https://doi.org/10.1038/s41593-025-02104-z
14. https://doi.org/10.3389/fnins.2019.00785
15. https://doi.org/10.3389/fpsyt.2021.763562
16. https://doi.org/10.1016/j.biopsych.2026.02.002