Prichádza skôr, než väčšina žien pozná jej meno, a trvá dlhšie, ako by ste čakali. Perimenopauza. Táto stále prehliadaná kapitola ženského života môže mať cez päťdesiat príznakov a dokáže obrátiť život naruby. Čo to je perimenopauza, v akom veku začína a ako dlho trvá?
Obsah článku
Čo je perimenopauza
Perimenopauza je prechodné obdobie pred trvalým ukončením menštruácie v živote ženy (menopauzou). Táto fáza života je sprevádzaná hormonálnymi zmenami a rôznymi fyzickými a psychickými prejavmi, ktoré sú dôsledkom postupného poklesu činnosti vaječníkov1, 2.
Podľa súčasnej definície (viď nižšie) perimenopauza začína nástupom menštruačných nepravidelností a končí 12 mesiacov po poslednej menštruácii (menopauze). Ide o definitívnu bodku za reprodukčnou etapou v živote ženy. Akékoľvek vaginálne krvácanie po menopauze sa považuje za abnormálne a je potrebné vyhľadať lekára.
Výraz „perimenopauza“ doslova znamená „obdobie okolo menopauzy“. Vznikol spojením gréckej predpony „peri-“ (okolo) a slova „menopauza“, ktoré vychádza z gréckych slov „men“ (mesiac, teda menštruácia) a „pausis“ (koniec). Ďalšie rovnocenné pomenovania sú menopauzálny prechod alebo len jednoducho “prechod”.
V perimenopauze rozhodne nie som! A ste si istá?
Či už tomu veríte alebo nie, väčšina žien vstupuje do perimenopauzy bez toho, aby si to uvedomila. Poďme sa na problematiku pozrieť vo svetle súčasných poznatkov a vyvrátiť najčastejšie mýty.
Mýtus 1: Menopauza začína po 50-tke
Nie, toto je najčastejší omyl.
Menopauza nie je proces, preto nemá začiatok. Je to konkrétny okamih – posledná menštruácia v živote ženy. Štatistiky3 ukazujú, že väčšina žien zažíva menopauzu vo veku 49 až 51 rokov.
No ženy v skutočnosti netrápi menopauza, ale perimenopauza, inak nazývaná aj menopauzálny prechod. Je to fáza, kedy sa telo “pripravuje” na ukončenie menštruovania. Toto prechodné obdobie môže trvať 4 až 14 rokov.
A teraz si dajme trochu matematiky. Ak menopauza (posledný menzes) nastane u vás vo veku 49 rokov a perimenopauza trvá 10 rokov (áno, je to úplne bežné, ak sa vezmú v úvahu všetky symptómy), tak prvé príznaky perimenopauzy sa môžu objaviť už vo veku 39 rokov či dokonca skôr.
Často ide o zvýšenú citlivosť nervového systému – nervozitu, podráždenosť, výkyvy nálad. Môžu sa vyskytnúť poruchy spánku, zvýšené potenie v noci (aj cez deň), výraznejšie zapáchajúci pot (podobne ako je to v puberte).
Možné sú tiež zmeny v menštruačnom cykle – silnešie alebo slabšie krvácanie, nevysvetliteľné špinenie medzi menštruáciami a po pohlavnom styku, výraznejší predmenštruačný syndróm (nafúknutie, zadržiavanie vody, bolesti prsníkov, bolesti hlavy). Každá žena to má inak.
Mýtus 2: Ak sú hormonálne testy v norme, nie som v perimenopauze
To je najväčšie nepochopenie perimenopauzy.
Počas menopauzálneho prechodu sa hladiny hormónov divoko menia. Z hodiny na hodinu a zo dňa na deň. V pondelok je estrogén vysoký, v stredu je na dne. Je to úplne normálne, a zároveň dôvod, prečo sa cítite inak a nie vo svojej koži. Ale pre testy je to katastrofa.
Perimenopauza sa nediagnostikuje z krvi. Nejde ani tak o čísla z laboratória (hoci aj tie môžu mať svoj význam), ale najmä o to, čo cítite. Súčasná diagnostika perimenopauzy je klinická – založená na príznakoch, ktoré na sebe pozorujete4.
Fyzických alebo psychických prejavoch, ako sú nervozita, zmeny nálad, návaly tepla, nespavosť, skoré ranné prebúdzanie, únava, zmeny v menštruácii a mnoho iných. Ak máte viaceré príznaky5, veľmi pravdepodobne ste v perimenopauze. Bez ohľadu na to, čo hovorí test.
“Na diagnostikovanie perimenopauzy po 40. roku života nie sú potrebné žiadne laboratórne ani zobrazovacie vyšetrenia, vzhľadom na variabilitu hladín folikuly stimulujúceho hormónu počas tohto obdobia a nedostatok zmysluplných hraničných hodnôt.” Zdroj: Lega & Jacobson (2024). Perimenopause. CMAJ, 196(34), E1169-E1169.
Mýtus 3: Nemám návaly tepla ani poruchy menštruácie, takže (peri)menopauza je vylúčená
Návaly tepla a meškanie menštruácie sú najčastejšie spomínané príznaky menopauzy. Nevyskytujú sa však u každej ženy. Napríklad takmer štvrtina žien dosiahne menopauzu bez výraznejších zmien v menštruačnom cykle6. Ich menštruácia je jednoducho po celý čas pravidelná a presná ako hodinky. No môžu mať iné príznaky.
Únava. Poruchy spánku. Zmeny nálady. Depresie. Poruchy pamäte. Poruchy sústredenia. To všetko sa pripisuje stresu. Pracovnému vyťaženiu. Veku. Čomukoľvek inému, len nie perimenopauze. Niektoré z týchto žien potom tvrdia, že žiadne príznaky prechodu nemali. No bolo to skutočne tak?
Kedy začína perimenopauza a ako dlho trvá
Štandardné definície hovoria, že perimenopauza najčastejšie začína okolo 45. roku života7 nástupom prvých príznakov. Každá žena je však iná a veľmi záleží od toho, čo presne sa považuje za “príznak”. A v tom, zdá sa, nie sú zajedno ani samotní odborníci. Oveľa presnejšie je preto tvrdenie, že perimenopauza môže začať kedykoľvek medzi 35. až 50. rokom života. Veľmi často už tesne po štyridsiatke.
Rôzne je aj trvanie perimenopauzy. Hoci uvádzaný priemer menopauzálneho prechodu sú 4 roky, stále viac sa aj v odbornej literatúre spomína celá dekáda, teda 10+ rokov8.
Posudzovanie začiatku perimenopauzy cez poruchy menštruácie
Ak budeme vychádzať zo systému STRAW9,10, perimenopauza formálne začína vtedy, keď sa zmení dĺžka menštruačného cyklu o 7 a viac dní. Najčastejšie ide o skrátenie cyklu, teda keď menštruácia prichádza častejšie. Napríklad už po 21 dňoch namiesto obvyklých 28 dní.
Toto je síce praktické z pohľadu klinickej praxe, no nie vždy zodpovedá realite. Ako bolo spomenuté vyššie, nie každá žena má v perimenopauze poruchy menštruácie alebo k nim dochádza až tesne pred menopauzou.
No je tu ešte niečo dôležitejšie. Čoraz viac sa diskutuje o tom, že menštruačné nepravidelnosti nie sú ani zďaleka prvý príznak perimenopauzy. Populačné štúdie totiž ukazujú, že únava, poruchy spánku, nervozita či nočné potenie sa môžu objaviť podstatne skôr. Niekedy už okolo 35-ky a roky pred akýmikoľvek zmenami v menštruačnom krvácaní11.
Čo je STRAW a prečo na tom záleží?12, 13: Ide o skratku pre „Staging of Reproductive Aging Workshop“, čo bol významný odborný workshop, ktorý sa uskutočnil ešte v roku 2001 v USA. Na tomto podujatí sa zišli poprední odborníci, ktorí zjednotili najnovšie poznatky o tom, ako sa ženské telo mení v období pred, počas a po poslednom menštruačnom krvácaní. Výsledkom bolo vytvorenie prehľadného systému (klasifikačnej schémy) s názvom STRAW, ktorý presne pomenúva jednotlivé obdobia ženského života v súvislosti s reprodukčným starnutím. O desať rokov neskôr bol tento systém ešte doplnený a vylepšený v aktualizovanej verzii, nazvanej STRAW +10.
Mimochodom, ak máte “hokej” v pomenovaniach perimenopauza a predmenopauza, dávam do pozornosti článok Premenopauza a predmenopauza: Prečo je načase zabudnúť na tieto pojmy?
Keď telo vysiela signály, ale zostávajú neodhalené
Mnohé ženy čakajú na prvé vynechané cykly, aby si povedali: „Aha, teraz som v (peri)menopauze.“ Lenže toto nie je dobrý orientačný bod. Hladiny hormónov môžu byť rozkolísané aj vtedy, keď je váš menštruačný kalendár stále ukážkový.
To, že perimenopauza začína roky pred tým, než sa menštruačný cyklus stane nepravidelným, zdôrazňuje aj kanadská endokrinologička, profesorka Jerilynn Prior14. Upozorňuje, že práve obdobie začiatku perimenopauzy je pre mnohé ženy najfrustrujúcejšie a najsymptomatickejšie.
Ženy sa nas prahu štyridsiatky necítia fyzicky a / alebo psychicky dobre, no nevedia prečo. Ak vyhľadajú odbornú pomoc, príčinu sa často nepodarí odhaliť. Putujú medzi ambulanciami. Psychiater pre depresiu. Neurológ pri bolestiach hlavy. Ortopéd pri bolestiach kĺbov. Urológ pri opakujúcich sa infekciách močových ciest. A nikto si neuvedomuje, že všetky tieto ťažkosti môže spájať jedna spoločná príčina.
Až napokon niekto – vy sama alebo ten „správny“ lekár – konečne poskladá všetky dieliky skladačky. A ukáže sa, že príčinou je perimenopauza. Po štyridsiatke? Áno, a niekedy aj skôr. Je to úplne bežné. Len sa o tom stále hovorí málo.
Ako zistím, že som v perimenopauze
Prvé príznaky perimenopauzy môžu byť veľmi neurčité. Z času na čas sa cítite v „nepohode“ a akosi „inak“. Možno ani celkom presne neviete pomenovať, čo vám je.
Niekedy máte jednoducho zlý deň, pretože ste sa zobudili o 3. hodine ráno a už ste nedokázali zaspať. Viac sa potíte a zháňate účinnejší deodorant. Ste akási nervóznejšia a ľahšie sa unavíte. Možno si menej dôverujete a spochybňujete svoju hodnotu. Menštruácia zrazu zosilnie tak, že krv presiakne až cez oblečenie. Pred menštruáciou zažívate stavy, ktoré ste nikdy predtým nepoznali.
Je to ako na húsenkovej dráhe. Raz je dobre, inokedy horšie. Človek by povedal, že taký je život a že ide len o horšie obdobie. Väčšinou sú to príznaky, ktoré samy osebe nestoja za návštevu lekára. Len vám, a často aj vašim blízkym, postupne znepríjemňujú život.
Aj preto prvé signály perimenopauzy mnoho žien prehliadne. Nie je teda prekvapením, že často trvá mesiace až roky, kým si žena uvedomí, že je v prechode. Azda najvýstižnejším pomenovaním každodennej reality v tomto období je veta: „Necítim sa sama sebou.“
Ak máte takéto pocity, vedzte, že v tom nie ste sama. Ako ukázala dotazníková štúdia na viac než 1300 ženách, tento vnútorný pocit zmeny je v perimenopauze veľmi častý15. Profesorka Prior16 vo svojej práci uvádza, že ak pozorujete aspoň tri príznaky súčasne, veľmi pravdepodobne ste v perimenopauze. A to aj vtedy, keď je vaša menštruácia stále „presná ako hodinky“. Inými slovami: perimenopauzu vám neodklepne kalendár, ale vaše telo.
Aké má perimenopauza príznaky?
Príznaky perimenopauzy môžu byť mimoriadne rôznorodé. Od dobre známych návalov tepla až po menej očakávané ťažkosti, ako sú poruchy pamäte, zvýšená únava, časté pocity zimy, pálenie v ústach, svrbenie kože, atrofia labia minora či suché oči.
V jednej dotazníkovej štúdii sa spomína až 51 rôznych príznakov prechodu17. To znamená, že perimenopauza môže mať oveľa viac prejavov, než si mnohí myslia, pričom každá žena má svoju vlastnú kombináciu ťažkostí. Medzi základné skupiny príznakov patria18, 19, 20, 21:
- vazomotorické príznaky – návaly tepla a nočné potenie;
- menštruačno-reprodukčné príznaky – nepravidelný cyklus, silná alebo slabá menštruácia, výraznejšie menštruačné kŕče, bolesti prsníkov, špinenie mimo menštruácie, zmeny v ovulácii, bolestivá ovulácia;
- psychologické a kognitívne príznaky – zmeny nálad, nervozita, podráždenosť, úzkosť, depresívne nálady, mozgová hmla, poruchy pamäte, problémy so sústredením, mentálna únava;
- problémy so spánkom – problém zaspať, skoré prebúdzanie (okolo 3. hodiny ráno), prerušovaný alebo nekvalitný spánok;
- somatické a muskuloskeletálne príznaky – bolesti kĺbov a svalov, točenie hlavy, bolesti hlavy, migrény, búšenie srdca (palpitácie), arytmie, pocit celkovej únavy, strata motivácie a prokrastinácia;
- urogenitálne a sexuálne príznaky – suchosť pošvy, pálenie a citlivosť vulvy (vonkajší genitál), častejšie močenie, znížené libido, bolesť pri styku, inkontinencia (únik moču), opakujúce sa vaginálne a močové infekcie;
- kožné, vlasové a metabolické príznaky – suchá pokožka, svrbenie kože, akné, syndróm suchého oka, zvýšená lámavosť vlasov, vypadávanie vlasov, priberanie v oblasti pásu;
- metabolické príznaky – priberanie na váhe, najmä v oblasti brucha, dyslipidémia / zvýšený cholesterol.
Štádiá perimenopauzy
Menopauzálny prechod sa spravidla rozdeľuje na dve hlavné fázy – skorú a neskorú perimenopauzu22. Toto delenie vychádza z odborných kritérií a pomáha lekárom orientovať sa v hormonálnych zmenách. Pamätajte však na to, že nie vždy presne kopíruje subjektívne prežívanie ženy.
Skorá perimenopauza
- V skorej fáze perimenopauzy bývajú menštruačné cykly relatívne pravidelné, prípadne sa skracujú. Hormonálne prostredie je však už nestabilné.
- Progesterón klesá a hladiny estrogénu výrazne kolíšu. Na začiatku perimenopauzy je častá estrogénová dominancia, kedy je estrogén zvýšený bez vyvažujúceho účinku progesterónu. Práve tieto výkyvy bývajú zodpovedné za prvé, často nenápadné ťažkosti (napr. silnejšie menštruácie, zhoršený PMS, nervozita).
- Typické sú poruchy spánku, zvýšená nervová dráždivosť, výkyvy nálady či mierne vazomotorické príznaky. U mnohých žien sa uvedené symptómy objavujú skôr ako zmeny v menštruácii.
Neskorá perimenopauza
- Táto fáza oficiálne začína, keď zaznamenáte vynechanie menštruácie na viac ako 60 dní23. Menštruácia býva nepredvídateľná, môže byť slabá, silná, trvať neobvykle dlho alebo sa objaví len špinenie.
- Hormonálne kolísanie prechádza do postupného poklesu estrogénu aj progesterónu. U mnohých žien sa preto zintenzívňujú návaly tepla, nočné potenie, bolesti kĺbov či psychická labilita. Toto obdobie býva subjektívne náročnejšie a často ho ženy vnímajú ako „chaotické“.
Zhrnutie: Perimenopauza v otázkach a odpovediach
Perimenopauza je prechodné obdobie pred poslednou menštruáciou v živote ženy, ktoré je sprevádzané hormonálnymi výkyvmi a rôznorodými fyzickými aj psychickými príznakmi. Zvyčajne začína medzi 40. až 45. rokom života, no u niektorých žien sa prvé príznaky objavujú už okolo 35. roku.
Priemerné trvanie perimenopauzy sú 4 roky, no môže trvať aj viac ako 10 rokov. Dĺžka tohto obdobia závisí od viacerých individuálnych faktorov, ako sú genetika, zdravotný stav či životný štýl.
Príznaky sú veľmi rozmanité. V jednej štúdii bolo identifikovaných cez 50 rôznych prejavov. Medzi najznámejšie symptómy patria bolesti kĺbov, návaly tepla, nespavosť, nervozita, depresie a všeobecne psychické problémy, genitourinárny syndróm a poruchy menštruácie (meškanie menštruácie, silný alebo slabý menzes).
Perimenopauza (nazývaná aj prechod) je obdobie od nástupu prvých fyzických symtómov až do uplynutia jedného roka po poslednej menštruácii. Premenopauza je dnes menej odporúčaný termín pre celé reprodukčné obdobie pred perimenopauzous s pravidelnými cyklami. Menopauza je trvalé ukončenie menštruácie, keď žena nemala menštruáciu 12 mesiacov po sebe. Klimaktérium sa považuje za synonymum perimenopauzy, vhodné skôr na bežnú komunikáciu než na odborné účely.
- https://academic.oup.com/jcem/article/106/1/1/5937009
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4400253/
- https://doi.org/10.12688/wellcomeopenres.24760.1
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11482657/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3987489/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3232023/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11159580/
- https://academic.oup.com/jcem/article/106/1/1/5937009
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3185243/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3987489
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3987489/
- https://doi.org/10.1186/s12978-022-01336-7
- https://doi.org/10.1210/jc.2011-3362
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3987489/
- https://doi.org/10.1097/GME.0000000000002339
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3987489/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5956969/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5956969/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11699220/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5760187/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4890704/
- https://academic.oup.com/jcem/article/106/1/1/5937009
- https://doi.org/10.1186/s12978-022-01336-7