Bioidentické hormóny v menopauze: sprievodca modernou HRT 

76

Bioidentické hormóny znejú ako niečo, čo by mohlo byť telu bližšie. Lenže čo presne sa za týmto označením skrýva a znamená to automaticky aj bezpečnejšiu liečbu? 

Možno už ani neviete, kedy ste sa naposledy poriadne vyspali. Máte problém so sústredením, trápi vás nervozita, psychické problémy a návaly berú aj posledné zvyšky dôstojnosti.

Takto ďalej pokračovať nechcete. Keď však príde reč na hormonálnu liečbu, váhate. Tvrdí sa predsa, že hormóny sú nebezpečné, a to vás znepokojuje. Je však dôvod báť sa všetkých hormónov rovnako?

Čo sú bioidentické hormóny

Bioidentické hormóny majú rovnakú chemickú štruktúru ako hormóny, ktoré prirodzene vytvára ženské telo. Keďže sa ich molekuly na 100 % zhodujú s telu vlastnými hormónmi, môžu plniť ich úlohy¹.

Bioidentické hormóny sú jednou z možností hormonálnej liečby príznakov menopauzy. Historicky sa pre túto liečbu používala anglická skratka HRT (hormone replacement therapy), po slovensky HSL (hormonálna substitučná liečba). Medzinárodné menopauzálne spoločnosti však odporúčajú presnejšie označenie MHT (menopausal hormone therapy), teda menopauzálna hormonálna liečba².

Označenie „bioidentické“ spresňuje, aké hormóny sa pri nej používajú. Nie každá menopauzálna hormonálna liečba totiž obsahuje výlučne hormóny totožné s ľudskými³.

Bioidentické hormóny v menopauze

Bioidentická menopauzálna liečba používa najmä estrogén a progesterón. Každý z týchto hormónov má pri liečbe inú úlohu.

Bioidentický estrogén

Estrogén je hlavný hormón menopauzálnej liečby. V perimenopauze, teda v prechodnom období pred menopauzou, jeho hladina kolíše a postupne klesá. Po menopauze zostáva nízka. Tieto zmeny súvisia s desiatkami fyzických aj psychických príznakov⁴. 

Výskum ukazuje, že dopĺňanie estrogénu pomáha:

• zmierňovať návaly tepla a nočné potenie⁵,
• zlepšovať spánok a mierniť depresívne príznaky⁶,
• zmierňovať vaginálnu suchosť a bolesť pri pohlavnom styku⁷,
• chrániť kostnú hmotu a znižovať riziko zlomenín⁸.

Bioidentický progesterón

Ak má žena maternicu a užíva estrogén, potrebuje k nemu aj progesterón alebo liek s podobným účinkom. Estrogén totiž prirodzene podporuje rast sliznice maternice. Progesterón tento účinok vyvažuje – chráni sliznicu pred nadmerným rastom a znižuje riziko rakoviny endometria⁹. 

Pri bioidentickej liečbe túto úlohu plní mikronizovaný progesterón, napríklad prípravok Utrogestan. Mikronizovaný znamená, že hormón je spracovaný na veľmi malé častice, aby sa lepšie vstrebával. Jeho chemická štruktúra sa tým nemení¹⁰.

Žena po odstránení maternice progesterón na ochranu endometria nepotrebuje. Môže ho však užívať pre jeho ďalšie účinky. Niektorým ženám pomáha napríklad pri nespavosti v menopauze.

DOBRÉ VEDIEŤ: Možno ste v súvislosti s hormonálnou liečbou počuli aj pojmy gestagén a progestíny. Gestagény sú látky, ktoré sa viažu na progesterónový receptor, teda miesto v bunke, cez ktoré progesterón pôsobí, a vyvolávajú podobné účinky. Ide teda o zastrešujúci pojem pre bioidentický progesterón (mikronizovaný) aj synteticky vyrobené, chemicky mierne odlišné molekuly, nazývané progestíny¹¹. 

Bioidentický neznamená prírodný

Slovo bioidentický môže vzbudzovať dojem, že hormón pochádza priamo z prírody. Aj bioidentické hormóny sa však vyrábajú v laboratóriu. 

Vstupná surovina síce môže byť rastlinného pôvodu, napríklad zo sóje alebo mexického jamu, obsahuje však iba látku, ktorú treba chemicky premeniť na hormón zhodný s tým, ktorý vytvára ľudské telo¹². 

Označenie bioidentický nehovorí o pôvode hormónu, ale o jeho výslednej chemickej štruktúre. Ak sa molekula od ľudského hormónu líši, ide o nebioidentický hormón. Takéto hormóny sa zväčša označujú ako syntetické alebo “nie ľudského pôvodu” (nonhuman)¹³. 

Príklady z praxe: Medzi syntetické hormóny patria napríklad progestíny, ako sú dydrogesterón (Femoston), noretisterónacetát (Activelle, Kliogest, Trisequens) a medroxyprogesterónacetát (Provera). Femoston, Activelle, Kliogest a Trisequens obsahujú aj bioidentický estradiol. Ide teda o kombinácie bioidentického estrogénu so syntetickým progestínom. 

Vlastnosť	Bioidentické hormóny	Nebioidentické hormóny
Štruktúra	Identická s príslušnými ľudskými hormónmi	Odlišná od príslušných ľudských hormónov
Zdroj	Napríklad chemicky upravené látky zo sóje alebo jamu.	Napríklad moč gravidných kobýl alebo syntetická výroba
Príklad estrogénu	Estradiol	Zmes konských estrogénov v prípravku Premarin
Príklad gestagénu	Mikronizovaný progesterón	Medroxyprogesterónacetát

Bioidentické a syntetické hormóny nefungujú rovnako

Hormóny prenášajú v tele signály. Viažu sa na receptory cieľových buniek podobne, ako keď kľúč zapadne do zámky. Takto ovplyvňujú procesy, ktoré prebiehajú v jednotlivých tkanivách. 

Napríklad estrogén cez svoje receptory ovplyvňuje náladu, zdravie kostí, tvorbu kolagénu v koži aj kvalitu spánku¹⁴.

Keďže bioidentický hormón je kópiou pôvodného kľúča, môže cez receptor napodobniť pôsobenie vlastného hormónu. Syntetické hormóny sú navrhnuté tak, aby pôsobili podobne, ich účinky však nemusia byť vo všetkých tkanivách rovnaké¹⁵.

Rozdiel vidieť napríklad pri progesteróne. Syntetický progestín MPA, teda medroxyprogesterónacetát, má iné fyziologické účinky ako bioidentický progesterón. Pri niektorých syntetických progestínoch sa zistilo aj vyššie riziko kardiovaskulárnych problémov a rakoviny prsníka^{16, 17}.

Prečo sa vôbec používajú syntetické hormóny ak máme bioidentické? Dôvody sú historické, ekonomické aj praktické. Dali sa lacnejšie vyrábať vo veľkých množstvách a ich upravená štruktúra zabezpečovala lepšiu stabilitu a vstrebávanie v tabletovej forme. Niektoré boli dlhé roky jedinou schválenou možnosťou, preto s nimi majú lekári rozsiahle skúsenosti a existujú o nich dlhodobé klinické údaje. Pre niektoré ženy zostávajú stále dostupnou a funkčnou možnosťou liečby^{18, 19}.

Hormóny? Len to nie!

V spoločnosti je dodnes zakorenený strach z hormonálnej liečby. Je to paradox, keďže hormonálna antikoncepcia so syntetickými hormónmi je všeobecne akceptovaná. Odkiaľ teda obavy z MHT pochádzajú?

Kľúčovú úlohu zohrala štúdia Women’s Health Initiative, známa ako WHI. V roku 2002 bola jedna z jej vetiev predčasne ukončená. Správy o mierne zvýšenom riziku rakoviny prsníka, mozgovej príhody a srdcových problémov boli skvelým materiálom pre titulky v médiách. A verejnosť si z nich odniesla jednoduchý odkaz: hormonálna liečba je nebezpečná.

Menej sa hovorilo o tom, koho a čo vedci skúmali. V časti štúdie, ktorá vyvolala najväčšie obavy, ženy užívali v tabletách konské estrogény a syntetickú náhradu progesterónu. Taktiež priemerný vek účastníčok bol približne 63 rokov a mnohé ženy vstupovali do štúdie roky po menopauze, už s vyšším východiskovým zdravotným rizikom^{20, 21}. 

Moderná MHT nie je bez rizika. Môžeme však výsledky jednej staršej štúdie automaticky preniesť na všetky dnešné možnosti liečby? 

Hormóny vo WHI	Dnešná bioidentická liečba
Priemerný vek žien bol približne 63 rokov	Liečba sa často zvažuje už v perimenopauze alebo v prvých rokoch po menopauze
Mnohé ženy začali liečbu roky po menopauze	Zohľadňuje sa, kedy sa príznaky objavili a kedy žena liečbu začína
Používali sa konjugované konské estrogény, teda zmes estrogénov získaných z moču gravidných kobýl	Môže sa používať estradiol zhodný s ľudským estradiolom
Používal sa syntetický medroxyprogesterónacetát	Jednou z možností môže byť mikronizovaný progesterón
Estrogén sa užíval perorálne	Estradiol sa môže podávať aj cez kožu

Bioidentické hormóny nemajú iba jednu podobu

Bioidentická liečba neznamená jeden konkrétny prípravok. Estrogén a progesterón sa môžu užívať v rôznych podobách, oddelene alebo spolu. Niektoré prípravky pôsobia v celom tele, iné iba miestne. Výber závisí od vášho zdravotného stavu, rizikových faktorov, osobných preferencií, životného štýlu aj od toho, ako na liečbu reagujete.

• Niektoré ženy chcú pre jednoduchosť užívať jednu tabletu.
• Iné uprednostňujú estrogén cez kožu.
• Niektorým však tento spôsob nevyhovuje, pretože sa hormón nevstrebáva dostatočne a očakávaný účinok sa nedostaví.
• A niekomu viac vyhovuje sprej než gél, lebo ten musí zaschnúť.

Možností je viacero a môže trvať aj niekoľko mesiacov, kým s lekárom nájdete liečbu, ktorá vám vyhovuje²².

Rozdelenie bioidentických hormónov podľa spôsobu podania

• Transdermálne (cez kožu): estrogén sa podáva cez kožu vo forme gélu, spreja alebo náplasti. Progesterónové krémy a náplasti sa na ochranu sliznice maternice nepoužívajú, pretože ich vstrebávanie je príliš nízke a premenlivé.
• Orálne (ústami): estrogén sa užíva vo forme tabliet a mikronizovaný progesterón vo forme kapsúl.
• Vaginálne (do vagíny): estrogén alebo progesterón sa zavádza do pošvy vo forme krému, gélu, tablety alebo kapsuly.
• Rektálne (cez konečník): týmto spôsobom sa aplikuje len progesterón. Ide o menej bežný spôsob s obmedzenými údajmi o ochrane sliznice maternice.

Rozdelenie bioidentických hormónov podľa formy liečby

• Samostatné prípravky: estrogén a progesterón sa podávajú oddelene, napríklad estradiol cez kožu a progesterón v kapsule. Takýto prístup umožňuje lepšie prispôsobiť dávku a formu každého hormónu.
• Spoločný prípravok: estrogén a progesterón sú v jednej kapsule, čo môže zjednodušiť užívanie.

Pojem kombinovaná liečba znamená, že žena dostáva estrogén aj gestagén v jednom liečebnom režime. Môže teda užívať jeden spoločný prípravok alebo dva lieky popri sebe.

Rozdelenie bioidentických hormónov podľa miesta účinku

• Systémová liečba: pôsobí na celé telo. Patrí sem napríklad náplasť, gél alebo tableta s estradiolom.
• Lokálna liečba: pôsobí najmä tam, kde sa aplikuje. Typicky ide o nízkodávkový vaginálny estrogén pri suchosti, pálení pošvy a ďalších prejavoch genitourinárneho syndrómu menopauzy. Do krvi sa vstrebáva len malé množstvo hormónu. Podľa prehľadu štúdií²³ môže liečba zmierniť tieto ťažkosti približne o 60 až 80 %. 

Pri výbere rozhoduje hlavne to, kde sa príznaky prejavujú. Návaly a nočné potenie sa riešia systémovo, pošvové a niektoré močové ťažkosti možno riešiť lokálne.

Spôsob podania bioidentických hormónov určuje účinok aj riziká

Pri bioidentických hormónoch cesta podania nemení len pohodlie, ale aj to, koľko hormónu sa dostane do krvi a aké riziká vytvorí. 

Dobrým príkladom je estradiol. Podanie cez kožu má podobný účinok na návaly ako užívanie ústami, ale priaznivejší profil vo vzťahu ku krvným zrazeninám. Pozorovacie štúdie spájajú transdermálne podávanie estradiolu s nižším rizikom žilovej trombózy, teda vzniku krvnej zrazeniny v žile, než perorálne užívanie estrogénu^{24, 25}.

Pri riziku rakoviny prsníka sa zase v observačných dátach mikronizovaný progesterón javí priaznivejšie než syntetické progestíny²⁶. 

Bioidentický estradiol ústami vs cez kožu

Keď hormón prehltnete, najprv prechádza črevom a potom pečeňou, kde sa časť premení ešte skôr, než sa dostane do zvyšku tela. Tomu sa hovorí prvý prechod pečeňou. Znižuje množstvo nezmeneného hormónu, ktoré sa dostane do krvného obehu a k receptorom v tkanivách.

Pri orálnom estradiole je tento efekt výrazný. Jeho biologická dostupnosť, teda podiel podanej dávky, ktorý sa dostane do krvného obehu v nezmenenej forme, môže byť len 2 až 10 %²⁷.

Keď sa estradiol podá cez kožu, tento prvý prechod sa obchádza. Hladiny bývajú stabilnejšie a pečeň nie je tak silno stimulovaná²⁸.

Bioidentický progesterón ústami vs vaginálne

Pri progesteróne je dôležité, na čo sa používa. Vaginálne podanie umožňuje prednostné pôsobenie v maternici, zatiaľ čo pri orálnom podaní sa výraznejšie uplatňujú aj účinky látok vznikajúcich pri jeho spracovaní v tele (napr. na spánok).

Pri orálnom progesteróne je biologická dostupnosť po prechode črevom a pečeňou premenlivá. Môže mať aj príliš tlmivý účinok, a preto niektoré ženy po dohode s lekárom používajú vaginálne podanie.

Pri vaginálnom progesteróne je vstrebávanie cez pošvovú stenu účinné, ale medzi ženami kolíše. Spôsob podania aj dávka preto musia zodpovedať účelu liečby²⁹.

Prínosy bioidentickej MHT nekončia pri príznakoch

MHT môže okrem zmiernenia menopauzálnych príznakov chrániť aj kosti. U vybraných žien je schválená na prevenciu osteoporózy, pri ktorej kosti strácajú pevnosť a ľahšie sa lámu. Počas užívania chráni kostnú hmotu a znižuje riziko zlomenín³⁰.

Vedci skúmajú aj možné dlhodobé prínosy pre srdce, cievy, metabolizmus a nervový systém, najmä ak žena začne liečbu v období blízko menopauzy. Tieto účinky zatiaľ nie sú samostatným dôvodom na predpísanie MHT³¹.

Kto vám predpíše bioidentické hormóny?

Bioidentické hormóny vám môže predpísať váš gynekológ. Sú súčasťou bežných registrovaných liekov na predpis, hoci sa v praxi často neoznačujú slovom bioidentické. Nemusíte preto hľadať osobitnú „bioidentickú terapiu“ mimo gynekologickej ambulancie.

S HRT nemusíte čakať až po menopauze

Na začatie hormonálnej liečby nemusíte čakať až do poslednej menštruácie. HRT vám môže byť predpísaná už počas perimenopauzy, ak vás príznaky obťažujú, aj keď ešte pravidelne menštruujete. Nepravidelný cyklus nie je podmienkou nasadenia liečby.

O nasadení liečby nerozhoduje iba výsledok krvného testu. Najmä po 45. roku sú dôležité vaše príznaky, priebeh menštruačného cyklu a celkový zdravotný stav³². Viac o tomto období nájdete v článkoch Čo je perimenopauza a Ako zistím, že som v prechode?.

O liečbe rozhodujete aj vy

Moderná menopauzálna hormonálna liečba sa prispôsobuje konkrétnej žene. Lekár pozná dostupné možnosti, ich prínosy a riziká. Vy najlepšie viete, ako príznaky ovplyvňujú váš život, čo od liečby očakávate a ktorá forma vám vyhovuje.

Výsledkom má byť spoločné rozhodnutie, nie jednostranne vypísaný recept. Ak o hormonálnej liečbe uvažujete, ujasnite si, ktoré ťažkosti chcete riešiť a na čo sa potrebujete opýtať. Do ambulancie nejdete iba prevziať recept. Idete spolurozhodovať o svojom ďalšom živote.

1. https://doi.org/10.1210/endrev/bnab011
2. https://doi.org/10.1080/13697137.2025.2585487
3. https://doi.org/10.3122/jabfm.2011.02.100194
4. https://doi.org/10.1136/bmj-2022-072612
5. https://doi.org/10.1136/bmj-2022-072612
6. https://doi.org/10.3390/ijms262211098
7. https://doi.org/10.1097/AOG.0000000000001058
8. https://doi.org/10.1371/journal.pmed.1003731
9. https://doi.org/10.1097/GME.0000000000002028
10. https://doi.org/10.3390/jcm14207328
11. https://doi.org/10.3390/jcm14207328
12. https://doi.org/10.1089/jwh.2006.0311
13. https://doi.org/10.3122/jabfm.2011.02.100194
14. https://doi.org/10.1210/endrev/bnab011
15. https://doi.org/10.3390/jcm14207328
16. https://doi.org/10.3810/pgm.2009.01.1949
17. https://doi.org/10.3389/fgwh.2024.1397123
18. https://doi.org/10.4065/mcp.2010.0714
19. https://doi.org/10.2217/17455057.4.2.163
20. https://doi.org/10.1001/jama.288.3.321
21. https://doi.org/10.1016/j.maturitas.2023.04.271
22. https://doi.org/10.1210/endrev/bnab011
23. https://doi.org/10.1001/jama.2022.24140
24. https://doi.org/10.1210/clinem/dgab042
25. https://doi.org/10.1016/j.thromres.2018.06.014
26. https://doi.org/10.1097/AOG.0000000000004723
27. https://doi.org/10.1089/jwh.2011.2839
28. https://doi.org/10.1210/clinem/dgab042
29. https://doi.org/10.3390/jcm14207328
30. https://doi.org/10.1016/j.beem.2021.101551
31. https://doi.org/10.1371/journal.pmed.1003731
32. https://doi.org/10.1210/endrev/bnab011