Vápnik nestačí. Kosti v perimenopauze potrebujú aj kolagén

Vápnik a vitamín D. To sú prvé veci, na ktoré si väčšina z nás spomenie, keď sa povie zdravie kostí. No kosti nie sú len minerál. Výskum za posledné roky ukazuje, že bez funkčnej kolagénovej siete ostatné mikroživiny neprinesú želaný efekt.

Kosť je živý kompozit

Predstavte si stavbu. Betón dáva tvrdosť, ale bez oceľovej výstuže by sa rozpadol pri prvom náraze. Kosť funguje rovnako. Asi tretinu jej hmoty tvorí kolagénová sieť, zvyšok sú minerálne kryštály, predovšetkým hydroxyapatit, teda zlúčenina vápnika a fosforu. Táto sieť je ako lešenie, ktoré určuje pružnosť a húževnatosť kosti. Minerály jej dodávajú tvrdosť¹. 

Keby ste mali minerály bez kolagénu, kosti by boli krehké. Keby ste mali kolagén bez minerálov, boli by ohybné, ale neudržali by váhu tela. Obe zložky sú rovnako dôležité, no pozornosť často dostáva len vápnik a vitamín D.

Čo sa deje s kosťami žien po štyridsiatke

Osteoporóza je často vnímaná ako problém neskoršieho veku. Kosti však strácajú hustotu celé desaťročia predtým. Vrchol kostnej hmoty dosahujeme koncom puberty, začiatkom dvadsiatky. Od tridsiatky sa kostná hustota začína pomaly, ale merateľne znižovať. 

U žien sa jasný úbytok kostnej hmoty objavuje okolo 40. roku života a prudko sa zrýchľuje pri vstupe do menopauzy². A dôvod má meno: estrogén.

Estrogén nie je len pohlavný hormón. V kostiach tiež zohráva úlohu regulátora: tlmí bunky, ktoré kosť odbúravajú (osteoklasty), a podporuje bunky, ktoré ju vytvárajú (osteoblasty). Kým je estrogénu dostatok, tieto dve skupiny buniek pracujú v rovnováhe.

Keď však hladina estrogénu v menopauzálnom prechode začne klesať, rovnováha sa narúša. Kosť “búrajúce” osteoklasty sú aktívnejšie, pričom súčasne klesá aktivita kosť “budujúcich” osteoblastov³. Druhé menované sú zároveň hlavným producentom kostného kolagénu.

Výsledok je dvojaký: klesá hustota kostí a zhoršuje sa kvalita samotnej kolagénovej siete. To znamená, že kosť sa stáva nielen redšou, ale aj krehkejšou a menej odolnou voči zlomeninám⁴.

Kolagén na kosti: čo hovorí výskum u žien v menopauze

Výskum týkajúci sa kolagénu^🛒 a zdravia kostí sa za posledných desať rokov výrazne rozrástol. Zistenia sú sľubné a pomerne konzistentné. Ukazuje sa, že kolagén, najmä v kombinácii s vápnikom a vitamínom D, zlepšuje kostnú hustotu a spomaľuje odbúravanie kostnej hmoty u žien s osteopéniou aj postmenopauzálnou osteoporózou.

Klinické štúdie sledovali najmä dva typy výsledkov: zmeny v hustote kostí (BMD – bone mineral density) a zmeny v markeroch kostného obratu. Markery kostného obratu sú látky merateľné v krvi, ktoré ukazujú, ako rýchlo kosť vzniká a ako rýchlo sa odbúrava. Ak tvorba prevyšuje rozpad, kosť sa buduje. Ak je to naopak, ubúda.

Čo veda opakovane ukazuje:

• Kolagénové peptidy zvyšujú hustotu kostí v driekovej chrbtici aj krčku stehennej kosti u žien s nízkou BMD, a to pri dlhodobom užívaní^5, 6. 
• Kombinácia s vápnikom a vitamínom D funguje lepšie ako samotný vápnik s vitamínom D. Viacero štúdií aj meta-analýzy potvrdzujú, že práve táto trojica prináša najsilnejší efekt na kostnú hustotu aj markery⁹. 
• Markery kostného obratu sa posúvajú priaznivo – marker tvorby stúpa, marker rozpadu klesá alebo sa stabilizuje¹⁰, ¹¹. 
• Efekt narastá s časom – štúdie trvajúce 12 mesiacov a viac naznačujú, že väčší prínos pre kosti má dlhodobá suplementácia kolagénu^🛒 ako krátkodobá¹². 

🔬 Z výskumu:

• 131 žien sledovaných až 4 roky: hustota kostí v driekovej chrbtici aj krčku stehennej kosti vzrástla oproti placebu už po 12 mesiacoch a naďalej sa zvyšovala. Marker tvorby kostného kolagénu stúpol, marker odbúravania stúpal len v placebovej skupine. Počas celého sledovania nebola hlásená žiadna zlomenina^{13, 14}. 
• 51 žien s osteopéniou, 12 mesiacov, kolagén + vápnik + vitamín D: skupina s kolagénom zabránila poklesu hustoty kostí chrbtice a zaznamenala lepšie výsledky markerov ako skupina bez kolagénu¹⁵. 
• 39 žien s osteopéniou, 12 mesiacov: skupina s kolagénom stratila takmer sedemkrát menej celotelovej kostnej hmoty ako skupina na samotnom vápniku s vitamínom D (−0,3 % vs. −2,2 %)¹⁶. 

Aká je kvalita dôkazov? Väčšina doterajších štúdií zahŕňala desiatky až stovky účastníčok a trvala spravidla 12 mesiacov. Priame zníženie rizika zlomenín ako hlavný merateľný cieľ zatiaľ žiadna z nich nesledovala¹⁷. Kolagénové peptidy preto možno vnímať ako zmysluplný doplnok k základnej starostlivosti o kosti, nie ako náhradu liečby. 

Na čo sa zamerať pri výbere kolagénu

Nie každý kolagénový doplnok je rovnaký. V klinických štúdiách sa najčastejšie používajú hydrolyzované kolagénové peptidy, teda forma, pri ktorej je kolagén enzymaticky rozštiepený na kratšie reťazce. Telo ich vstrebáva oveľa efektívnejšie ako kolagén v pôvodnej forme¹⁸. Pri výbere stojí za pozornosť:

• forma – hydrolyzovaný natívny kolagén^🛒 (kolagénové peptidy) má podstatne lepšiu vstrebateľnosť
• kombinácia – v klinických štúdiách¹⁹, zameraných na kosti, sa kolagén zvyčajne užíva súčasne s vápnikom a vitamínom D. 
• dĺžka užívania – dlhodobé užívanie (viac ako 12 mesiacov) sa javí ako účinná stratégia v boji proti rednutiu kostí²⁰. 

Ak vás zaujíma, čo ďalšie okrem kolagénu ovplyvňuje zdravie kostí v perimenopauze, prečítajte si aj o pitnom režime ako prehliadanom faktore prevencie postmenopauzálnej osteoporózy a o vplyve kávy na kosti.

Kľúčové zistenia

• Výskum u žien po menopauze ukazuje, že kolagénové peptidy, najmä spolu s vitamínom D^🛒 a vápnikom, zlepšujú hustotu kostí a profily kostných markerov, hlavne u žien s osteopéniou alebo osteoporózou. 
• Dôkazy sú pomerne konzistentné pre spomalenie úbytku kostí a mierne zvýšenie hustoty kostí, ale zatiaľ chýbajú veľké, dlhé štúdie dokazujúce priame zníženie zlomenín. 
• Kolagén možno rozumne vnímať ako užitočný doplnok k štandardným preventívnym opatreniam a terapii, nie ako ich náhradu.

1. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8441532/
2. https://doi.org/10.1503/cmaj.071416
3. https://doi.org/10.3389/fendo.2022.864299
4. https://doi.org/10.1007/s00198-005-2035-9
5. https://doi.org/10.3390/nu10010097
6. https://doi.org/10.11005/jbm.2021.28.3.207
9. https://doi.org/10.3389/fnut.2025.1646090^{7, 8}https://doi.org/10.1016/j.jocd.2021.11.011
10. https://doi.org/10.1089/jmf.2014.0100
11. https://doi.org/10.29054/apmc/2025.1732
12. https://doi.org/10.11005/jbm.2021.28.3.207
13. https://doi.org/10.3390/nu10010097
14. https://doi.org/10.11005/jbm.2021.28.3.207
15. https://doi.org/10.1016/j.jocd.2021.11.011
16. https://doi.org/10.1089/jmf.2014.0100
17. https://doi.org/10.52965/001c.129086
18. https://doi.org/10.12775/jehs.2024.65.55474
19. https://doi.org/10.3390/clinpract15090168
20. https://doi.org/10.12775/JEHS.2024.65.55474