Perimenopauza nie je len o hormónoch. Mení sa aj zápalové nastavenie tela

Prechod sa zvyčajne spája s návalmi tepla, horším spánkom a nepravidelným cyklom. V pozadí však prebiehajú aj menej nápadné procesy. Mení sa to, ako telo pracuje so zápalovými signálmi, energiou aj ochranou mozgu.

Prechod zasahuje aj imunitu, mozog a energetiku buniek

Perimenopauza (menopauzálny prechod, klimaktérium) nie je len obdobie nepríjemných príznakov, ktoré časom odznejú. Čoraz jasnejšie sa ukazuje, že ide o komplexnú biologickú transformáciu, ktorá zasahuje imunitu, nervový systém a energetický metabolizmus.

Prechod sa dnes čoraz častejšie opisuje ako obdobie zvýšenej zápalovej zraniteľnosti. Review¹ v Journal of Neuroinflammation to vystihuje priamo: „Nové dôkazy ukazujú, že perimenopauza je prozápalová a narúša neurologické systémy regulované estrogénom.“ 

Takýto pohľad mení spôsob, akým sa na túto fázu života ženy pozeráme. Z gynekologickej témy sa stáva širšia biologická zmena, ktorá zasahuje vnútorné nastavenie celého organizmu.

Keď estrogén klesá, telo reaguje inak

Estrogén sa najčastejšie spája s ovuláciou, menštruáciou a plodnosťou. Jeho úloha je však oveľa širšia. Zasahuje tiež do zápalových reakcií, energetického hospodárenia buniek a fungovania nervového a cievneho systému. Keď jeho hladina začne kolísať a neskôr klesať, telo môže na záťaž reagovať inak než predtým.

Estrogén teda neovplyvňuje len reprodukciu. Pomáha zároveň regulovať niektoré zápalové procesy a to, ako efektívne bunky pracujú s energiou. Keď tejto regulácie ubúda, rastie priestor pre dlhodobejšiu biologickú nerovnováhu.

Práve preto sa časť ťažkostí, ktoré sa v perimenopauze zvyknú bagatelizovať ako „vek“ alebo jednoducho „hormóny“, dá čítať aj inak. Môžu patriť do širšieho posunu v tom, ako telo zvláda stres, zápal a obnovu.

Vnútrobunkový alarm a energetické centrá buniek sa dostávajú pod tlak

Inflamazóm je bielkovinový komplex, ktorý bunka aktivuje pri poškodení alebo strese. Dá sa predstaviť ako vnútrobunkový alarm, ktorý spúšťa obrannú zápalovú odpoveď. Sám osebe nie je škodlivý. Bez zápalu by sa telo nevedelo brániť. Riziko vzniká vtedy, keď sa tento systém zapína príliš ľahko alebo zostáva aktívny pridlho.

Mitochondrie sú miesta, kde bunky vyrábajú energiu. Pre mozog sú kľúčové, pretože nervové bunky majú mimoriadne vysokú spotrebu energie. Ak mitochondrie fungujú horšie, rastie bunkový stres a pribúdajú signály, ktoré môžu zápal ešte viac podporovať.

Tu sa spája energetický problém so zápalovým. Pokles estrogénu v období okolo menopauzy môže oslabiť mechanizmy, ktoré za bežných okolností pomáhajú držať energetické procesy a zápalové reakcie v rovnováhe.

Výsledkom je prostredie, v ktorom sú bunky zraniteľnejšie a obranné systémy ľahšie skĺznu do chronického zápalu². Tento zápal sa prejavuje najmä somatickými symptómami, ako sú bolesti svalov a kĺbov, prispieva k návalom tepla, problémom so spánkom a depresívnym náladám.

Mozog je v dôsledku hormonálnych zmien citlivejší

Mnohé ženy v perimenopauze opisujú problémy so sústredením, slabší spánok, výpadky pamäti, nervozitu alebo celkovú psychickú nepohodu. Takéto ťažkosti sa často odbijú ako stres, vek alebo precitlivenosť. Biologický obraz je však zložitejší.

Mozog patrí medzi energeticky najnáročnejšie orgány v tele. Keď sa mení hormonálne prostredie, zápalové signály aj fungovanie mitochondrií, môže sa to prejaviť na tom, ako mozog pracuje.

Výskum naznačuje, že perimenopauza môže byť obdobím, keď sa v mozgu začínajú objavovať zmeny súvisiace s energetickým deficitom, zápalom a vyššou zraniteľnosťou nervového tkaniva³.

Vedeli ste? Medzi pacientmi s neskoro vznikajúcou Alzheimerovou chorobou tvoria ženy približne dve tretiny a jednou z vážne diskutovaných línií je práve úloha estrogénu, neurozápalu a zmeneného energetického metabolizmu mozgu⁴.

To ešte neznamená, že každá žena smeruje k neurologickému ochoreniu. Znamená to však, že klimaktérium nemožno zužovať len na cyklus alebo vaječníky. 

Čo má zmysel riešiť v bežnom živote

Menopauzálny prechod treba chápať ako míľnik, v ktorom sa v dôsledku poklesu estrogénu mení viacero regulačných systémov naraz. Dôsledky sa neukazujú len na cykle či návaloch, ale aj na srdci a cievach, kostiach, trávení a vaginálnom mikrobióme.

Biológiu nezmeníme. No možno znížiť riziká. Práve preto sa obdobie perimenopauzy často nazýva oknom príležitosti: to, čo žena urobí teraz, môže ovplyvniť jej zdravie roky neskôr. Najväčšiu pozornosť sa oplatí venovať oblastiam, ktoré má žena do veľkej miery vo vlastných rukách:

• Pravidelný pohyb – aeróbna aktivita a silový tréning počas menopauzálneho prechodu podporujú zloženie tela, psychickú pohodu, spánok či fyzickú funkčnosť. Silový tréning má navyše význam pre svaly a kosti, čo je dôležité pri rastúcom riziku osteoporózy^{5, 6}.
• Spánok – zhoršený spánok v menopauze neznamená len viac únavy. Spája sa s horšou koncentráciou, náladou, kvalitou života a vyššou biologickou záťažou. Je dôležitou súčasťou celkového zdravia, nie len nepríjemnosť⁷_, ⁸.
• Zvládanie stresu – meditácia, joga a podobné prístupy sa skúmajú pre ich vplyv na stresové a zápalové procesy. Najväčší prínos má to, čo sa dá robiť pravidelne a dlhodobo, pretože chronický stres zvyšuje záťaž organizmu⁹.
• To, čo jete dlhodobo – väčší význam než jedna „funkčná“ potravina má celkový dlhodobý vzorec stravovania. Jedálniček bohatý na zeleninu, ovocie, celozrnné produkty, vlákninu a zdravé tuky (najmä extra panenský olivový olej^🛒)sa spája s priaznivejšími zápalovými a metabolickými ukazovateľmi, pričom omega-3 mastné kyseliny^🛒 môžu podporiť aj lipidový profil a črevný mikrobióm^{10, 11}. 

Záver

Prechod nie je len pár rokov nepohody. Je to obdobie, v ktorom sa mení hormonálna signalizácia, zápalové nastavenie tela a energetika buniek. Práve preto dáva zmysel hovoriť o perimenopauze ako o širšej biologickej zmene, nie len o súbore nepríjemných príznakov.

1. https://doi.org/10.1186/s12974-020-01998-9
2. https://jneuroinflammation.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12974-020-01998-9
3. https://doi.org/10.14283/jpad.2018.34
4. https://doi.org/10.14283/jpad.2018.34
5. https://doi.org/10.3390/healthcare13060644
6. https://doi.org/10.1097/gme.0000000000000536
7. https://doi.org/10.2147/NSS.S125807
8. https://doi.org/10.1097/gme.0000000000002386
9. https://doi.org/10.7759/cureus.57541
10. https://doi.org/10.1186/s12905-023-02417-w
11. https://doi.org/10.1016/j.clinthera.2022.12.009