Perimenopauza nie je len o hormónoch. Mení sa aj zápalové nastavenie tela

Menoapuzálny prechod sa zvyčajne spája s návalmi tepla, horším spánkom a nepravidelným cyklom. V pozadí však prebiehajú aj menej nápadné procesy. Mení sa to, ako telo pracuje so zápalovými signálmi, energiou aj ochranou mozgu.

Prechod zasahuje aj imunitu, mozog a energetiku buniek

Únava, bolesti kĺbov, nespavosť a poruchy sústredenia sa v perimenopauze zvyčajne vysvetľujú kolísaním hormónov. To je síce pravda, ale je to len časť obrazu. Tieto príznaky totiž nie sú len dôsledkom hormonálnej nerovnováhy, ktorá časom odzneje. Výskum ukazuje, že v perimenopauze sa v tele rozvíja aj niečo iné: trvalý, nízkoúrovňový zápal ^{1, 2}. Nie je intenzívny ako zápal pri infekcii, ale je trvalý a má konkrétne biologické dôsledky. Prečo k nemu dochádza, súvisí priamo s tým, čo estrogén v tele robí.

Estrogén drží zápal pod kontrolou. Čo sa deje, keď ho ubúda?

Estrogén nie je len reprodukčný hormón. Je to jeden z kľúčových regulátorov zápalových procesov v tele. Jeho vplyv na zápal je merateľný na viacerých úrovniach: 

• Tlmí produkciu prozápalových látok – estrogén znižuje tvorbu signálnych molekúl, ktoré zápal spúšťajú a udržujú, konkrétne interleukínu-6 (IL-6), TNF-alfa a interleukínu-1β³. 
• Riadi správanie imunitných buniek – makrofágy sú bunky podieľajúce sa na tom, či zápalová reakcia skončí alebo pokračuje. Pod vplyvom estrogénu rýchlejšie prechádzajú z útočného do hojivého režimu^4, 5. 
• Brzdí zápalové signálne dráhy – priamo tlmí aktivitu NF-κB, čo je hlavný „spínač“ zápalových génov v bunkách⁶. 
• Podporuje zánik zápalovej reakcie – aktívne pomáha ukončiť zápal po tom, čo splnil svoju obrannú funkciu, a podporuje obnovu tkanív⁷. 

Keď hladina estrogénu začne kolísať a klesať, jeho ochranné protizápalové pôsobenie slabne. Výskum dokumentuje niekoľko konkrétnych zmien: 

• Stúpa produkcia prozápalových látok – IL-6, TNF-alfa a ďalšie zápalové signály sa tvoria vo väčšom množstve aj bez vonkajšieho podnetu^8, 9. 
• Imunitné bunky zostávajú dlhšie v pohotovosti – makrofágy sa menej ochotne prepínajú do hojivého režimu, zápalová fáza sa predlžuje¹⁰. 
• Zvyšuje sa adhézia imunitných buniek na steny ciev – v experimentálnych modeloch sa tento mechanizmus spája s nízkostupňovým systémovým zápalom a vyšším kardiovaskulárnym rizikom¹¹. 
• Aktivujú sa zápalové dráhy v mozgu – vrátane dráh spojených s neurozápalom, čo môže ovplyvniť náladu, pamäť a sústredenosť^{12, 13}. 

Výsledkom nie je jednorazová zápalová reakcia, ktorá odíde. Je to trvalý, nízkoúrovňový zápal, ktorý sa rozvíja postupne a môže pretrvávať aj po menopauze.

Mozog je v dôsledku hormonálnych zmien citlivejší

Estrogén pôsobí aj v nervovom systéme, kde tlmí zápalové procesy priamo v mozgovom tkanive a podporuje nervovú plasticitu, čo je schopnosť mozgu obnovovať a prispôsobovať spojenia medzi neurónmi.

Keď jeho hladina klesá, zápalové signály narúšajú krvno-mozgovú bariéru a znižujú hladiny BDNF, čo je bielkovina nevyhnutná pre prežívanie a obnovu neurónov (nervových buniek)¹⁴. 

Výpadky pamäte, nesústredenosť a pocit spomaleného myslenia teda nie sú váš pocit. Tieto kognitívne ťažkosti v perimenopauze majú reálny biologický základ. 

Kontext, ktorý stojí za pozornosť: Medzi pacientmi s neskoro vznikajúcou Alzheimerovou chorobou tvoria ženy približne dve tretiny. Jedna z aktívne skúmaných línií sa zameriava na úlohu estrogénu, neurozápalu a zmeneného energetického metabolizmu mozgu v perimenopauze¹⁵. To neznamená, že každá žena v prechode smeruje k neurodegeneratívnemu ochoreniu. Naznačuje to však, že zápalové procesy v mozgu počas perimenopauzy nemusia byť vždy bez dlhodobého významu.

Čo má zmysel riešiť v bežnom živote

Menopauzálny prechod treba chápať ako míľnik, v ktorom sa v dôsledku poklesu estrogénu mení viacero regulačných systémov naraz. Dôsledky sa neukazujú len na cykle či návaloch, ale aj na srdci a cievach, kostiach, trávení a vaginálnom mikrobióme.

Biológiu nezmeníme. No možno znížiť riziká. Práve preto sa obdobie perimenopauzy často nazýva oknom príležitosti: to, čo žena urobí teraz, môže ovplyvniť jej zdravie roky neskôr. Najväčšiu pozornosť sa oplatí venovať oblastiam, ktoré má žena do veľkej miery vo vlastných rukách:

• Pravidelný pohyb – aeróbna aktivita a silový tréning počas menopauzálneho prechodu podporujú zloženie tela, psychickú pohodu, spánok či fyzickú funkčnosť. Silový tréning má navyše význam pre svaly a kosti, čo je dôležité pri rastúcom riziku osteoporózy^{16, 17}.
• Spánok – zhoršený spánok v menopauze neznamená len viac únavy. Spája sa tiež s horšou koncentráciou, náladou, kvalitou života a vyššou biologickou záťažou. Je dôležitou súčasťou celkového zdravia, nie len nepríjemnosť¹⁸_, ¹⁹.
• Zvládanie stresu – chronický stres zápalovú záťaž organizmu zvyšuje. Meditácia, joga a podobné prístupy sa skúmajú pre ich vplyv na stresové a zápalové procesy. Najväčší prínos má to, čo sa dá robiť pravidelne a dlhodobo, pretože chronický stres zvyšuje záťaž organizmu²⁰.
• To, čo jete dlhodobo – väčší význam než jedna „funkčná“ potravina má celkový dlhodobý vzorec stravovania. Jedálniček bohatý na zeleninu, ovocie, celozrnné produkty, vlákninu a zdravé tuky (najmä extra panenský olivový olej^🛒)sa spája s priaznivejšími zápalovými a metabolickými ukazovateľmi, pričom omega-3 mastné kyseliny^🛒 môžu podporiť aj lipidový profil a črevný mikrobióm^{21, 22}. 

Záver

Perimenopauza nie je len prechodná fáza života, ktorú treba nejako prežiť. Je to komplexná biologická premena, ktorá zasahuje imunitu, nervový systém aj energetický metabolizmus buniek. Dôsledky poklesu estrogénu siahajú ďalej, než väčšina žien tuší.

Uvedomenie si tohto rozdielu nie je len akademická záležitosť. Je to základ pre rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu vášho života v nasledujúcich rokoch. 

Nie ste si istá, v ktorej fáze prechodu ste? Zistite to pomocou testu perimenopauzy online.

1. https://doi.org/10.1210/clinem/dgaf175
2. https://doi.org/10.3389/fnbeh.2018.00078
3. https://doi.org/10.1210/edrv.23.1.0456
4. https://doi.org/10.1038/srep15224
5. https://doi.org/10.1210/jc.2014-2751
6. https://doi.org/10.1210/endrev/bnac017
7. https://doi.org/10.1038/srep15224
8. https://doi.org/10.1210/edrv.23.1.0456
9. https://doi.org/10.1016/j.maturitas.2010.08.003
10. https://doi.org/10.1210/jc.2014-2751
11. https://doi.org/10.4049/jimmunol.0803157
12. https://doi.org/10.1186/s12974-024-03152-1
13. https://doi.org/10.1097/gme.0000000000002382
14. https://doi.org/10.1186/s12974-024-03152-1
15. https://doi.org/10.3390/ijms27031239
16. https://doi.org/10.3390/healthcare13060644
17. https://doi.org/10.1097/gme.0000000000000536
18. https://doi.org/10.2147/NSS.S125807
19. https://doi.org/10.1097/gme.0000000000002386
20. https://doi.org/10.7759/cureus.57541
21. https://doi.org/10.1186/s12905-023-02417-w
22. https://doi.org/10.1016/j.clinthera.2022.12.009