Prolaktín je viac než len hormón materského mlieka. Nenápadne ovplyvňuje aj mnohé ďalšie procesy v tele, čo dlho zostávalo bez povšimnutia. Súčasný výskum mení pohľad na jeho úlohu v našom zdraví.

Obsah článku
Čo je prolaktín
Prolaktín je hlavný hormón, ktorý riadi začatie a udržanie laktácie (dojčenia). Po chemickej stránke ide o proteínový hormón, pozostávajúci zo 199 aminokyselín, s molekulovou hmotnosťou približne 23 kDa. Prolaktín produkujú a vylučujú špeciálne bunky prednej hypofýzy (adenohypofýzy), ktoré dostali príznačné pomenovanie laktotropné bunky1.
Okrem hypofýzy sa hormón tvorí vo viacerých ďalších tkanivách alebo bunkách, napríklad v centrálnom nervovom systéme, imunitnom systéme, maternici, placente, vaječníkoch a dokonca aj v prsnej žľaze samotnej2, 3, 4.
Prolaktín produkujú muži aj ženy, pričom u mužov sú jeho hladiny typicky nízke. Tento hormón zohráva významnú úlohu vo fyziológii prsníka, najmä u žien. Nerovnováha hladín prolaktínu môže viesť k rôznym klinicky významným zdravotným problémom. Zvýšený prolaktín u mužov sa môže prejavovať bolesťami hlavy, zníženým libidom a v niektorých prípadoch aj poruchami plodnosti. U žien narušenie rovnováhy prolaktínu spôsobuje poruchy laktácie (tvorby materského mlieka), nepravidelnosti menštruačného cyklu, problémy s ovuláciou až neplodnosť5.
Uvoľňovanie prolaktínu
Sekrécia (uvoľňovanie) prolaktínu je medzi hormónmi hypofýzy výnimočná, pretože je väčšinu času aktívne tlmená účinkom dopamínu z hypotalamu. Dopamín sa správa ako tzv. prolaktín-inhibujúci hormón (PIH) – viaže sa na špecifické receptory na laktotropných bunkách hypofýzy a bráni im v uvoľňovať prolaktín do krvi6. Jednoducho povedané: čím viac dopamínu, tým menej prolaktínu a čím menej dopamínu, tým viac prolaktínu. Tento spôsob regulácie je unikátny, pretože uvoľňovanie väčšiny ostatných hormónov hypofýzy je hypotalamom stimulované, nie tlmené.
Okrem dopamínu môžu uvoľňovanie prolaktínu stimulovať aj iné faktory, napríklad tyreotropín uvoľňujúci hormón (TRH), estrogény, stres, spánok, tehotenstvo, kojenie a niektoré lieky. Prolaktín sám tiež ovplyvňuje svoju sekréciu prostredníctvom krátkej spätnoväzbovej slučky (short-loop feedback)7.
Funkcie prolaktínu
Prolaktín pôvodne dostal pomenovanie podľa svojej hlavnej úlohy: stimulácie tvorby materského mlieka. Po mnohých rokoch intenzívneho výskumu je teraz známe, že tento hormón má v tele cez 300 rôznych biologických funkcií, ktoré ovplyvňujú nielen reprodukčný systém, ale aj rast a vývoj, metabolizmus, transport elektrolytov, kožný systém, správanie, imunitný systém a karcinogenézu8. Tieto všestranné účinky vykonáva prolaktín pôsobením na svoje receptory v membránach cieľových buniek.
Najvýznamnejšie úlohy prolaktínu sú9, 10, 11, 12, 13:
- podpora tvorby a udržiavanie produkcie materského mlieka po pôrode – počas tehotenstva prolaktín podporuje rast a dozrievania buniek mliečnych žliaz. Po pôrode ovplyvňuje syntézu mliečnych bielkovín (napr. kazeínu, laktalbumínu) a udržanie laktácie.
- účasť na regulácii menštruačného cyklu a ovulácii – prolaktín ovplyvňuje hypotalamo-hypofyzárno-gonadálnu os, dozrievanie folikulov a ovuláciu (uvoľňovanie vajíčka z vaječníka). Hyperprolaktinémia (zvýšený prolaktín) môže viesť k poruchám menštruačného cyklu, anovulácii a neplodnosti14, 15.
- príprava sliznice maternice (endometria) na tehotenstvo a podpora uhniezdenia oplodneného vajíčka.
- imunita – prolaktín pomáha správnemu fungovaniu imunitného systému a jeho nerovnováha môže zvýšiť riziko niektorých ochorení. Tento hormón dokážu produkovať aj niektoré imunitné bunky a v tele pôsobí pravdepodobne aj ako cytokín, teda ako látka, ktorá ovplyvňuje aktivitu a funkciu imunitných buniek. Nie všetky jeho účinky sú úplne objasnené a vedecký výskum v tejto oblasti stále pokračuje16.
- hojenie rán – prolaktín ovplyvňuje viacero mechanizmov dôležitých pre obnovu tkanív, napríklad reguláciu zápalových procesov, rast nových buniek či tvorbu nových krvných ciev. Znížené hladiny prolaktínu môžu spomaliť hojenie rán17.
- energetický metabolizmus – receptory prolaktínu sa nachádzajú v mnohých tkanivách zapojených do metabolizmu a príjmu potravy, ako je pankreas, pečeň, hypotalamus, tenké črevo a tukové tkanivo, kde zohráva úlohu v regulácii energetického metabolizmu.
- metabolizmus kostí, osteoporóza – hyperprolaktinémia môže zvyšovať riziko osteoporózy (rednutia kostí). Tento vplyv sa prejavuje najmä nepriamo, keď vysoký prolaktín znižuje hladinu pohlavných hormónov (napríklad estrogénov u žien), čo následne zhoršuje stav kostí. Okrem toho existujú dôkazy, že prolaktín môže pôsobiť aj priamo na bunky kostí (osteoblasty a osteoklasty) a zasahuje tak pravdepodobne do procesov tvorby a odbúravania kostného tkaniva18.
- materinské správanie – okrem dojčenia je prolaktín kľúčový pre vznik a udržiavanie materinského správania. Zvýšené hladiny prolaktínu po pôrode ovplyvňujú určité oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za rozvoj starostlivosti o potomstvo, vytváranie citového puta medzi matkou a dieťaťom a adaptáciu na obdobie po pôrode. Ak hladina prolaktínu nie je dostatočná, tieto prirodzené materinské inštinkty a správanie sa nemusia plne rozvinúť19, 20.
- koža a vlasy – prolaktín sa produkuje aj v ľudskej koži a vo vlasových folikuloch. Ovplyvňuje rast vlasov a podporuje tvorbu keratínu, čo je základná stavebná molekula vlasov. Okrem toho pomáha riadiť činnosť špeciálnych buniek v koži, ktoré sú dôležité pre obnovu a zdravie pokožky aj vlasov21.
Prolaktín a ovulácia
Prolaktín zohráva dôležitú úlohu aj v priebehu menštruačného cyklu. Jeho hladina v krvi sa počas cyklu mení. Najnižšie hodnoty prolaktínu sú vo folikulárnej fáze (začiatok cyklu), počas ovulačnej fázy mierne stúpajú a najvyššie hodnoty sú často v čase ovulácie alebo v luteálnej fáze (po ovulácii). Pred začiatkom menštruácie hladina prolaktínu opäť klesá. Tieto zmeny úzko súvisia so zvýšenou hladinou estradiolu (typ estrogénu), ktorý stimuluje sekréciu prolaktínu22, 23.
Prolaktín ovplyvňuje aj samotnú ovuláciu. Pôsobí na folikuly vo vajčeníkoch, pričom jeho účinky môžu byť rôzne. Podľa aktuálnych podmienok v tele môže ovuláciu podporovať alebo naopak tlmiť.
Pri bežných hladinách prolaktín podporuje uvoľnenie vajíčka stimuláciou proteolytických procesov vo folikulárnej stene. Ak je však prolaktínu priveľa, môže ovuláciu zastaviť, a tým sťažiť otehotnenie24, 25.
Okrem toho sa prolaktín tvorí aj v sliznici maternice (endometriu), kde jeho produkcia závisí od hormónu progesterónu. Prolaktín v endometriu pomáha pripraviť maternicu na uhniezdenie oplodneného vajíčka, čo je dôležité pre úspešné tehotenstvo.
Prolaktín a psychika
Hormón prolaktín je známy najmä tým, že podporuje tvorbu materského mlieka, no jeho pôsobenie ovplyvňuje aj psychiku a celkové duševné zdravie26, 27.
Prepojenie medzi prolaktínom a psychikou zabezpečuje dopamín – chemická látka v mozgu (neurotransmiter), ktorá slúži ako „posol“ medzi nervovými bunkami. Dopamín má veľký vplyv na to, ako sa cítime. Podporuje pocity šťastia, spokojnosti a odmeny, motiváciu, chuť do činností, sústredenie a záujem o okolie. No nielen to – dopamín tiež priamo ovplyvňuje hladinu prolaktínu.
Keď je dopamínu dostatok, prolaktínu je menej. A platí to aj naopak. Keď dopamín klesá, napríklad pri chronickom strese, prolaktín sa môže zvyšovať. Okrem vlastných fyziologických účinkov narúša vysoký prolaktín rovnováhu ďalších hormónov, čo následne ovplyvňuje fyzické aj psychické zdravie a každodenné prežívanie.
Zvýšený prolaktín
Zvýšený prolaktín, odborne hyperprolaktinémia, môže spôsobovať rôzne fyzické aj psychické príznaky. Tieto prejavy vznikajú v dôsledku narušenia hormonálnej rovnováhy a vplyvu prolaktínu na viaceré systémy v tele28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35.
Zvýšený prolaktín – fyzické prejavy
- poruchy menštruačného cyklu – nepravidelná alebo úplne chýbajúca menštruácia (amenorea, oligomenorea).
- galaktorea – výtok mlieka z prsníkov mimo obdobia dojčenia, aj u žien, ktoré nie sú tehotné alebo nekojili.
- neplodnosť – problémy s otehotnením v dôsledku porúch ovulácie.
- znížené libido – pokles sexuálnej túžby, často sprevádzaný suchosťou pošvy.
- bolesť hlavy a poruchy videnia – najmä ak je príčinou zvýšeného prolaktínu nádor hypofýzy (prolaktinóm).
- úbytok kostnej hmoty – pri dlhodobo zvýšenom prolaktíne môže dôjsť k rednutiu kostí (osteopénia, osteoporóza).
- zväčšenie prsníkov alebo citlivosť prsníkov.
- únava, pocit vyčerpania a celková slabosť.
Zvýšený prolaktín – psychické prejavy
- zmeny nálady – zvýšený prolaktín je spájaný s podráždenosťou, úzkosťou, smútkom a dokonca aj s depresiou.
- znížená energia a únava – mnohé ženy pociťujú zvýšenú únavu, malátnosť a celkový pokles vitality.
- strata záujmu o bežné aktivity – často sa objavuje strata motivácie alebo radosti z vecí, ktoré predtým prinášali potešenie.
- problémy so spánkom – môžu sa vyskytnúť poruchy spánku, ako je nespavosť alebo narušený spánkový rytmus.
- zhoršená koncentrácia – môže byť ťažšie sústrediť sa alebo si zapamätať informácie
Zvýšený prolaktín môže spôsobovať únavu, smútok a stratu radosti, čo negatívne ovplyvňuje každodenný život a celkové zdravie ženy. Hyperprolaktinémia je tiež jednou z najčastejších príčin amenorey (chýbajúcej menštruácie) u žien v reprodukčnom veku36.
Hodnoty prolaktínu
Prolaktín je hormón, ktorého hladina nie je počas dňa stála. Jeho hodnoty v krvi prirodzene kolíšu v rámci určitého fyziologického rozmedzia a menia sa v reakcii na rôzne podnety.
Hodnoty prolaktínu sa zvyšujú napríklad počas spánku, po jedle, pri fyzickej námahe, strese, po stimulácii bradaviek, počas tehotenstva a dojčenia. Po odznení týchto podnetov sa hladina prolaktínu opäť vracia na svoju bežnú úroveň.
Toto kolísanie je normálne a patrí k prirodzeným reakciám organizmu. Fyziologické zvýšenie prolaktínu je dočasné a neznamená ochorenie, pokiaľ sa hladina hormónu vráti do normálneho rozmedzia po skončení pôsobiaceho podnetu37, 38.
Hodnoty prolaktínu v krvi sa najčastejšie vyjadrujú v jednotkách nanogramy na mililiter (ng/ml), mikrogramy na liter (μg/l) alebo medzinárodné jednotky na liter (mIU/l alebo IU/l).
Skupina | Normálne hodnoty prolaktínu |
Ženy (negravidné) | 5 – 20 ng/ml |
Muži | 5 – 17 ng/ml |
Tehotné ženy | 10–210 ng/ml (alebo 200–4500 mIU/l) |
- dolná hranica – za minimálnu normálnu hodnotu prolaktínu sa u žien často považuje 7 ng/ml a u mužov 5 ng/ml39. Hodnoty pod dolnou hranicou sú zriedkavé, ale môžu mať klinický význam.
- horná hranica – väčšina laboratórií považuje za hornú hranicu normy 20 – 25 ng/ml u žien a 15 – 20 ng/ml u mužov40. Hodnoty nad hornou hranicou normy (hyperprolaktinémia) môžu signalizovať hormonálnu nerovnováhu alebo ochorenie.
- referenčné hodnoty (norma) sa však môžu mierne líšiť v závislosti od použitej laboratórnej metódy a konkrétneho laboratória. Pri interpretácii výsledkov je preto potrebné riadiť sa referenčným intervalom, ktoré uvádza konkrétne laboratórium.
Zhrnutie
Prolaktín je multifunkčný hormón predného laloku hypofýzy, ktorý významne ovplyvňuje ženské zdravie. Jeho pôsobenie zasahuje do oblasti reprodukcie, imunity, tvorby materského mlieka aj obnovy tkanív. Uvoľňovanie prolaktínu riadi najmä dopamín z hypotalamu, no vplyv majú aj ďalšie hormonálne a fyziologické faktory. Hladiny prolaktínu sa počas menštruačného cyklu menia, pričom najvyššie sú v čase ovulácie a luteálnej fáze.
- https://www.sciencedirect.com/topics/medicine-and-dentistry/prolactin
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11015620/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25781857/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7581729/
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK507829/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6069739/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6069739/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10889014/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11015620/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30899100/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33463813/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25781857/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10247151/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10889014/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7581729/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10247151/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7376669/
- https://www.mdpi.com/1422-0067/25/3/1474
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8673487/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5635892/
- https://www.nature.com/articles/s41574-019-0194-6
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/1009676/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/558225/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10889014/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7581729/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9216608/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11321871/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3853872/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11081055/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12007944/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6947286/
- https://www.thieme-connect.de/products/ejournals/abstract/10.1055/a-2042-0712
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9216608/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3933530/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11321871/
- https://www.mdpi.com/1422-0067/25/3/1474
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6069739/
- https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1155/2018/9253083
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11624249/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12007944/